Zmeny vo finančnej oblasti
16. 2. 2021
Zámerom novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 je zavedenie nulovej sadzby dane z pridanej hodnoty na osobné ochranné prostriedky slúžiace na zabezpečenie vyššej ochrany dýchacích orgánov, ktoré sú filtračnou tvárovou polmaskou kategórie FFP2 alebo filtračnou tvárovou polmaskou kategórie FFP3.
Uvedeným opatrením sa sleduje zníženie ceny týchto tovarov pre konečného spotrebiteľa, čo by malo pozitívne ovplyvniť vyššiu ochranu verejného zdravia. Uvedené opatrenie by sa malo uplatňovať do 30. apríla 2021. Zákon bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny sociálny vplyv a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.
K
Slovenské opatrenia proti kríze zaostávajú za inými krajinami
1. 5. 2020
Slovenské opatrenia proti kríze zaostávajú za inými krajinami, konštatuje to štúdia Centra pre verejnú politiku. Ostatné európske krajiny Slovensko síce postupne dobieha, stále však nie je na ich úrovni. Štúdia porovnáva opatrenia v siedmich európskych krajinách. Slovensko najviac zaostáva pri úverovej pomoci, kde všetky krajiny vo vzorke majú už rozbehnuté schémy – okrem Slovenska. Štúdia ďalej poukazuje na to, že pomoc vlády je najmenej štedrá, najužšia z hľadiska použitých nástrojov a programov, a zatiaľ aj najpomalšia.
V štúdii okrem Slovenska skúmali krajiny ako Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rakúsko, Česká republika, Maďarsko. Väčšina krajín na krízu reagovala rýchlo a použila značné finančné objemy. „Napríklad balík priamych finančných opatrení proti kríze, teda finančná pomoc a daňové úľavy, najväčšej ekonomiky Únie, nemeckej, tvorí až 4,9 percenta HDP. Krajina tak výrazne prekročila vlastnú dlhovú brzdu," uviedla štúdia. Štruktúra pomoci je podľa štúdie vo všetkých skúmaných krajinách rovnaká, má tri piliere. Prvým sú moratóriá na rôzne druhy platieb, druhým dotácie miezd a tretím rôzne druhy krízových úverov. Všetky krajiny okrem Slovenska a Maďarska pristúpili aj k posielaniu priamych platieb malým firmám a živnostníkom. „V susednom Rakúsku napríklad malé firmy do 10 zamestnancov dostali od vlády okamžitú prémiu 1000 eur a za každý ďalší mesiac krízy budú dostávať dvetisíc eur hotovosti,“ ilustrovala štúdia.
Vláda pripraví schému pomoci aj pre subjekty verejnej správy TASR Autor: TASR 327 0
1. 5. 2020
Pomoc od štátu by mali dostať aj podnikateľské subjekty verejnej správy. Dohodli sa na tom ekonomickí ministri na štvrtkovom rokovaní vlády. Týkať sa má napríklad dopravných podnikov alebo kúpalísk, ktorých zriaďovateľom je mesto alebo obec. Avizoval to minister práce Milan Krajniak po rokovaní vládneho kabinetu.
Vláda chce v čase koronakrízy pomôcť aj podnikateľom verejnej správy. "V spolupráci s ekonomickými ministrami budeme pripravovať pomoc pre subjekty verejnej správy. Táto pomoc, ktorú už vyplácame, je pre podnikateľské subjekty súkromného charakteru," vysvetlil Krajniak. Existujú však aj subjekty, ktoré zriadilo mesto alebo obec a pre pandémiu môžu mať problém "prežiť". "Majú napríklad svoje kúpaliská, plavárne, ktoré majú problém. Preto sme sa dohodli, že s ministrom financií Eduardom Hegerom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom pripravíme schémy pomoci aj pre tieto podnikateľské subjekty, pretože z aktuálnych nemôžu byť vyplatené pre to, ako sú nastavené. Budeme hľadať ďalšie spôsoby, podobne ako sme našli schému, aby sme vedeli pomôcť materským škôlkam a iným pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom," avizoval Krajniak. Do štvrtka 30. apríla celkovo úrady práce evidujú 56 288 žiadostí o príspevky zo schém pomoci v čase koronakrízy. Z nich spracovali 8 822 dohôd o poskytnutí príspevku na mzdy zamestnancov v rámci prvého opatrenia. Ďalších 23 040 dohôd odišlo samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré v rámci druhého opatrenia požiadali o príspevok na náhradu straty príjmu. V rámci tretieho opatrenia úrady práce pripravili 1 713 dohôd a v rámci štvrtého opatrenia ich spracovali 30.
Z eurofondov presunú na koronakrízu 1,2 miliardy
29. 4. 2020
Vláda plánuje presunúť 1,2 miliardy eur z eurofondov na boj s pandémiou nového koronavírusu. Informovala o tom podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) na tlačovom brífingu pred utorkovým rokovaním vlády. Materiál o realokácii finančných zdrojov z eurofondov do piatich kľúčových oblastí vicepremiérka predloží na rokovaní vlády.
„Jasne sme identifikovali nezazmluvnené a nevyčerpané prostriedky,“ uviedla Remišová s tým, že tieto prostriedky budú presunuté do oblastí, ako napríklad podpora zdravotníckeho systému. „Tam presúvame 249 miliónov eur. Z toho sa budú financovať najmä zdravotnícke zariadenia, lieky, testovacie a liečebné zariadenia, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícky materiál,“ vysvetlila vicepremiérka. Druhou oblasťou, kde sa európske peniaze presunú, bude udržanie zamestnanosti a pracovných miest. „Tu presúvame 506 miliónov eur. Treťou oblasťou sú mikro-, makro- a stredné podniky, presúvame sem 330 miliónov eur. Tieto peniaze môžu ísť na režijné náklady, zásoby, na nájomné služby, jednoducho na financovanie potrieb malých a stredných podnikov,“ dodala vicepremiérka. Štvrtou oblasťou podpory je záchranný integrovaný systém, kde presunú 51 miliónov eur. „A poslednou oblasťou sú iné opatrenia, napríklad vzdelávacie procesy, kde ide 114 miliónov eur,“ uzavrela Remišová.
Otváranie ekonomiky po okresoch
27. 4. 2020
Svidník hlási výrazne menej nakazených ako Pezinok. V jednom meste preto majú už o pár dní premávať taxikári. To druhé sa môže vrátiť o krok späť a zatvoriť aj malé obchody, ktoré začali vítať zákazníkov len minulú stredu. Takto by mohlo v praxi vyzerať otváranie hospodárstva podľa regionálneho kľúča.
Víziu v piatok predstavil predseda vlády Igor Matovič a minister financií Eduard Heger po stretnutí s poprednými ekonómami. „Ak by došlo k situácii, že by pribúdali regionálne prípady, bolo by dobré, aby zvyšok Slovenska netrpel,“ vysvetlil bývalý viceguvernér centrálnej banky Ján Tóth, ktorý sa na stretnutí zúčastnil a spolu s ostatnými odborníkmi navrhoval regionálne uvoľňovanie. Podľa Hegera si vláda zároveň môže otestovať, aký je súvis medzi oživovaním a šírením nákazy. Fázy uvoľňovania by mali pritom zostať rovnaké, aké platia pre celé Slovensko. Podmienky by sa však mali prerátať na jednotlivé územia, napríklad na úroveň okresov. S týmto zámerom súhlasia aj firmy. Navrhujú však do rozhodovania pridať ešte jeden parameter.