Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)

Fakty, ktoré prinesú želaný výsledok, je povolené použiť bez ohľadu na ich pravdivosť.

Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

To, že ste dnes mali pekelnú smolu, ešte neznamená, že zajtra budete mať svätý pokoj.

Najnebezpečnejšie na šplhaní sa hore nie sú spolupracovníci, po ktorých hlavách idete hore, ale to, že posledné kroky robíte v hmle, takže sa môže stať, že cez vrchol prejdete bez zastávky dole.

Tí, ktorí chcú urobiť veľký skok nahor, musia byť pripravení na to, že dopadnú hlboko dole.