Murphy radí
Sláva a peniaze...
Ak môžeš, buď múdrejší ako iní, ale nehovor im o tom. (Chesterfield)
Kríza je produktívny stav. Človek z nej musí odstrániť iba príchuť katastrofy. (Max Frisch)
Príroda sa stará o zachovanie druhov, nie jedincov. (Voltaire)
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Ak poznáš rozdiel medzi dobrou a zlou radou, nepotrebuješ rady.
Popri vinných treba vždy postihnúť aj nevinných, aby všetci žili v neistote.
Nikdy sa nerozdávajte viac, ako môžete neskôr získať späť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Manželstvo a rodina
Väčšina mladých mužov vymení neistú šancu stať sa slávnym za isté domáce papuče.
Zbojník vás oberie o peniaze, medveď o život a žena o oboje.
Keď sedíte na lavičke s krásnou slečnou, hodina sa vám zdá byť sekundou. Keď sedíte holým zadkom na rozpálenej peci, sekunda sa vám zdá byť hodinou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)