Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti - zmeny
22. 1. 2021
Na účely zabezpečenia celoplošného testovania populácie v súvislosti s ochorením COVID-19 je potrebné zapojiť do vykonávania diagnostického testu okrem zdravotníckych pracovníkov aj čo najväčší počet študentov a žiakov zdravotníckych študijných odborov. Preto sa rozširuje možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent.
Pri ukladaní pokuty za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania je potrebné zohľadniť zásadu adekvátnosti výšky pokuty k závažnosti porušenia právnej povinnosti, ktorá by sa však spravodlivo mala uplatňovať všeobecne, keďže pri každom porušení právnej povinnosti je možné určiť jeho rozsah, povahu a ďalšie atribúty protiprávneho konania.
V súvislosti so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou sa množia požiadavky aplikačnej praxe najmä v súvislosti s vykonávaním testov na zistenie ochorenie COVID- 19. Zaviedla sa tiež úprava, vďaka ktorej môžu zdravotnícki pracovníci vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, to znamená, že budú môcť svoje schopnosti, zručnosti a vedomosti na základe svojho slobodného rozhodnutia formou dobrovoľníckej činnosti využiť vo verejný prospech, mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu.
Vzhľadom na kritický stav v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky je nevyhnutné zabezpečiť opakované celoplošné testovanie populácie, pričom sa má docieliť, vzhľadom na znižujúce sa personálne kapacity zdravotníckych pracovníkov, aby študenti a žiaci mohli vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.
K
Vláda pripraví schému pomoci aj pre subjekty verejnej správy TASR Autor: TASR 327 0
1. 5. 2020
Pomoc od štátu by mali dostať aj podnikateľské subjekty verejnej správy. Dohodli sa na tom ekonomickí ministri na štvrtkovom rokovaní vlády. Týkať sa má napríklad dopravných podnikov alebo kúpalísk, ktorých zriaďovateľom je mesto alebo obec. Avizoval to minister práce Milan Krajniak po rokovaní vládneho kabinetu.
Vláda chce v čase koronakrízy pomôcť aj podnikateľom verejnej správy. "V spolupráci s ekonomickými ministrami budeme pripravovať pomoc pre subjekty verejnej správy. Táto pomoc, ktorú už vyplácame, je pre podnikateľské subjekty súkromného charakteru," vysvetlil Krajniak. Existujú však aj subjekty, ktoré zriadilo mesto alebo obec a pre pandémiu môžu mať problém "prežiť". "Majú napríklad svoje kúpaliská, plavárne, ktoré majú problém. Preto sme sa dohodli, že s ministrom financií Eduardom Hegerom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom pripravíme schémy pomoci aj pre tieto podnikateľské subjekty, pretože z aktuálnych nemôžu byť vyplatené pre to, ako sú nastavené. Budeme hľadať ďalšie spôsoby, podobne ako sme našli schému, aby sme vedeli pomôcť materským škôlkam a iným pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom," avizoval Krajniak. Do štvrtka 30. apríla celkovo úrady práce evidujú 56 288 žiadostí o príspevky zo schém pomoci v čase koronakrízy. Z nich spracovali 8 822 dohôd o poskytnutí príspevku na mzdy zamestnancov v rámci prvého opatrenia. Ďalších 23 040 dohôd odišlo samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré v rámci druhého opatrenia požiadali o príspevok na náhradu straty príjmu. V rámci tretieho opatrenia úrady práce pripravili 1 713 dohôd a v rámci štvrtého opatrenia ich spracovali 30.
Z eurofondov presunú na koronakrízu 1,2 miliardy
29. 4. 2020
Vláda plánuje presunúť 1,2 miliardy eur z eurofondov na boj s pandémiou nového koronavírusu. Informovala o tom podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) na tlačovom brífingu pred utorkovým rokovaním vlády. Materiál o realokácii finančných zdrojov z eurofondov do piatich kľúčových oblastí vicepremiérka predloží na rokovaní vlády.
„Jasne sme identifikovali nezazmluvnené a nevyčerpané prostriedky,“ uviedla Remišová s tým, že tieto prostriedky budú presunuté do oblastí, ako napríklad podpora zdravotníckeho systému. „Tam presúvame 249 miliónov eur. Z toho sa budú financovať najmä zdravotnícke zariadenia, lieky, testovacie a liečebné zariadenia, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícky materiál,“ vysvetlila vicepremiérka. Druhou oblasťou, kde sa európske peniaze presunú, bude udržanie zamestnanosti a pracovných miest. „Tu presúvame 506 miliónov eur. Treťou oblasťou sú mikro-, makro- a stredné podniky, presúvame sem 330 miliónov eur. Tieto peniaze môžu ísť na režijné náklady, zásoby, na nájomné služby, jednoducho na financovanie potrieb malých a stredných podnikov,“ dodala vicepremiérka. Štvrtou oblasťou podpory je záchranný integrovaný systém, kde presunú 51 miliónov eur. „A poslednou oblasťou sú iné opatrenia, napríklad vzdelávacie procesy, kde ide 114 miliónov eur,“ uzavrela Remišová.
Otváranie ekonomiky po okresoch
27. 4. 2020
Svidník hlási výrazne menej nakazených ako Pezinok. V jednom meste preto majú už o pár dní premávať taxikári. To druhé sa môže vrátiť o krok späť a zatvoriť aj malé obchody, ktoré začali vítať zákazníkov len minulú stredu. Takto by mohlo v praxi vyzerať otváranie hospodárstva podľa regionálneho kľúča.
Víziu v piatok predstavil predseda vlády Igor Matovič a minister financií Eduard Heger po stretnutí s poprednými ekonómami. „Ak by došlo k situácii, že by pribúdali regionálne prípady, bolo by dobré, aby zvyšok Slovenska netrpel,“ vysvetlil bývalý viceguvernér centrálnej banky Ján Tóth, ktorý sa na stretnutí zúčastnil a spolu s ostatnými odborníkmi navrhoval regionálne uvoľňovanie. Podľa Hegera si vláda zároveň môže otestovať, aký je súvis medzi oživovaním a šírením nákazy. Fázy uvoľňovania by mali pritom zostať rovnaké, aké platia pre celé Slovensko. Podmienky by sa však mali prerátať na jednotlivé územia, napríklad na úroveň okresov. S týmto zámerom súhlasia aj firmy. Navrhujú však do rozhodovania pridať ešte jeden parameter.
Štát chystá spolu s bankami veľký stimul
27. 4. 2020
Záujem slovenských podnikov o úvery v uplynulom roku klesal. V januári si nefinančné spoločnosti vzali najmenej pôžičiek za štyri roky. Slabnutie toku kreditu do biznisu bolo ďalším sprievodným javom hospodárskeho ochladenia. Hoci presné dáta zatiaľ k dispozícii nie sú, šok v podobe koronavírusu s vysokou pravdepodobnosťou naštrbil tak dopyt firiem po pôžičkách, ako aj ochotu komerčných bánk financovať ich.
Podnikové úvery totiž patria k rizikovejším produktom. Existuje teda väčšia šanca, že nebudú splácané. „Najhlbšou recesiou ekonomiky v histórii Slovenska sa logicky rizikovosť mnohých našich klientov významne zvýšila,“ konštatuje Michal Lehuta, analytik VÚB Banky. Ak sa však má po mnohých týždňoch odstávky ekonomika opäť rozbehnúť, budú firmy potrebovať peniaze. A to nielen na vykrytie výpadku príjmov, ale aj na rozbehnutie investícií. Štát preto prišiel s viacerými schémami, ako úverovanie podnikov podporiť.