Výroba áut na Slovensku klesla o 11 percent
20. 1. 2021
Za minulý rok bolo v slovenských automobilkách vyrobených približne 985-tisíc vozidiel, čo je o 11 percent menej oproti rekordnému roku 2019.
Pod pokles sa podpísala najmä mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.
V pondelok o tom informoval prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) Alexander Matušek.
Šéf ZAP množstvo vyrobených automobilov hodnotí vzhľadom na okolnosti ako "vynikajúci výsledok".
"Ešte začiatkom jesene sme prognózovali pokles o viac ako 20 percent. Výsledok dosiahnutý automobilovým priemyslom v roku 2020 sa pričinil o to, že sa nenaplnili pôvodné katastrofické predpovede o dvojcifernom hospodárskom poklese slovenskej ekonomiky," uviedol Matušek.
Automobily a súčiastky pre ich výrobu tvoria prakticky 50 percent exportu priemyslu Slovenskej republiky.
Podľa ZAP je preto dôležité, aby sa výroba v roku 2021 zvýšila nad jeden milión kusov automobilov.
Na Slovensku ZAP očakáva v tomto roku oživenie trhu a predpokladá, že predaj dosiahne okolo 95-tisíc registrácií nových vozidiel.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Chystá sa otvorenie všetkých obchodov
4. 5. 2020
V sobotu premiér SR oznámil, že šanca, že od 6. mája budú otvorené všetky obchody, dramaticky zvyšuje.
Výnimkou zostávajú nákupné centrá. Reagoval tak na fakt, že postupne pribúda len minimum pacientov s pozitívnymi testami na COVID-19. Naďalej však budú platiť rovnako prísne hygienické podmienky ako doteraz - hygiena rúk alebo rukavice pri vstupe, dvojmetrové odstupy v radoch a najmä 25 metrov štvorcových na zákazníka bez ohľadu na plochu predajnej plochy.
Štátna štatistika – zmeny v čase pandémie
4. 5. 2020
Na riešenie ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky je predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky povinný bezodkladne identifikovať vo svojej vecnej pôsobnosti legislatívne prekážky v súvislosti s plynutím hmotnoprávnych a procesnoprávnych lehôt a informovať o nich ministerku spravodlivosti.
Naliehavosť prijatia novely zákona vyplynula z aktuálnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky, ktorá si vyžaduje dočasné opatrenia v oblasti štátnej štatistiky umožňujúce spravodajským jednotkám, sústrediť sa na riešenie najvážnejších dopadov pandémie na ich vlastnú činnosť.
Cieľom je pomoc podnikateľom a ostatným spravodajským jednotkám spočívajúca v možnosti orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku vydávať opatrenia, ktoré v súčasnej vládou vyhlásenej mimoriadnej situácii a bezprostredne po nej modifikujú ich spravodajskú povinnosť.
Zmeny v Súdnej rade v súvislosti s koronavírusom
4. 5. 2020
Bola schválená novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom novely zákona je umožniť Súdnej rade Slovenskej republiky vykonávať zasadnutie aj s využitím technického prostriedku na prenos obrazu a zvuku a zároveň zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí riadne fungovanie Súdnej rade Slovenskej republiky v čase, kedy nie je obsadená funkcia jej predsedu a podpredsedu.
Slovenské opatrenia proti kríze zaostávajú za inými krajinami
1. 5. 2020
Slovenské opatrenia proti kríze zaostávajú za inými krajinami, konštatuje to štúdia Centra pre verejnú politiku. Ostatné európske krajiny Slovensko síce postupne dobieha, stále však nie je na ich úrovni. Štúdia porovnáva opatrenia v siedmich európskych krajinách. Slovensko najviac zaostáva pri úverovej pomoci, kde všetky krajiny vo vzorke majú už rozbehnuté schémy – okrem Slovenska. Štúdia ďalej poukazuje na to, že pomoc vlády je najmenej štedrá, najužšia z hľadiska použitých nástrojov a programov, a zatiaľ aj najpomalšia.
V štúdii okrem Slovenska skúmali krajiny ako Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rakúsko, Česká republika, Maďarsko. Väčšina krajín na krízu reagovala rýchlo a použila značné finančné objemy. „Napríklad balík priamych finančných opatrení proti kríze, teda finančná pomoc a daňové úľavy, najväčšej ekonomiky Únie, nemeckej, tvorí až 4,9 percenta HDP. Krajina tak výrazne prekročila vlastnú dlhovú brzdu," uviedla štúdia. Štruktúra pomoci je podľa štúdie vo všetkých skúmaných krajinách rovnaká, má tri piliere. Prvým sú moratóriá na rôzne druhy platieb, druhým dotácie miezd a tretím rôzne druhy krízových úverov. Všetky krajiny okrem Slovenska a Maďarska pristúpili aj k posielaniu priamych platieb malým firmám a živnostníkom. „V susednom Rakúsku napríklad malé firmy do 10 zamestnancov dostali od vlády okamžitú prémiu 1000 eur a za každý ďalší mesiac krízy budú dostávať dvetisíc eur hotovosti,“ ilustrovala štúdia.