Murphy radí
Človek očami klasikov
Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.
Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
(Myšlienky bez cla)
Zákony života
Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.
Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.
To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.
(Murphyho zákonník)
Manželstvo je podnik
Manželstvo je omyl, ktorého by sa mal dopustiť každý muž. (Kessel)
Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.
Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.
(Zrnká úsmevu)
Život je obchod
Nie každý môže byť Rockefeller, ale každý to môže aspoň skúsiť.
Kto veľa pracuje, nemá kedy zbohatnúť. (Židovské príslovie)
Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.
(Zrnká úsmevu)
Dobrá rada stojí groš
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)