Stravovanie zamestnancov po novom
10. 1. 2022
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky stravovania upravuje rovnako Zákonník práce.
Zmena zákona týkajúca sa stravovania daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo zamestnania) a daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Cieľom zmeny zákona bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Jednotne je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie.
Predchádzajúce znenie zákona z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia zvýhodňovalo poskytovanie stravných lístkov pred finančným príspevkom. Zatiaľ čo bol stravný lístok pre zamestnanca oslobodený od dane v akejkoľvek výške, finančný príspevok vyšší ako 2,81 eur bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani i odvodom. Cieľom zmeny zákona od 1. 1. 2022 bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Od dane je oslobodená limitovaná suma, aktuálne najviac 2,81 €, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravného a príspevok zo sociálneho fondu. Dobrovoľne poskytnutá časť príspevku nad rámec povinností zamestnávateľa predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha sociálnemu aj zdravotnému poistnému. Pre zamestnávateľa je príspevok nad „zákonný strop“, ktorý je zdaňovaný u zamestnanca, daňovým výdavkom za predpokladu, že tento benefit je dohodnutý v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve či v internom predpise.
Stravné lístky ako nepeňažné plnenie alebo finančný príspevok ako peňažné plnenie musia byť zamestnancovi poskytnuté včas, aby ich zamestnanec mal k dispozícii najneskôr k 1. dňu príslušného mesiaca.
K
Očkovanie proti koronavírusu
4. 5. 2020
Vykonal sa prieskumu možnosti zaočkovania sa proti koronavírusu zo série zisťovaní „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorú v marci iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Ak by bola dostupná vakcína na nový koronavírus, zaočkovať by sa dalo iba 40,9 percenta Slovákov. Vakcínu by odmietlo 27,9 percenta a 31,3 percenta respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.
Takmer tretina respondentov, 31,3 percenta, na otázku, či by sa dali zaočkovať, nevedela odpovedať, a to bez ohľadu na konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu. Je to pravdepodobne z dôvodu nízkej vnímanej miery akútneho ohrozenia. Konšpiračné teórie a hoaxy ľuďom prinášajú istotu v neistej situácii, keďže pre ňu ponúkajú jednoznačné vysvetlenie. Najvyšší podiel je tých, ktorí by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu, práve medzi respondentmi, ktorí sa domnievajú, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, teda neveria hoaxom o jeho pôvode. Týmto respondentom potrebnú istotu môžu priniesť práve výdobytky vedeckého poznania.
Výbery z bankomatov v čase koronavírusu
4. 5. 2020
Pandémia koronavírusu priniesla na Slovensko zásadné zmeny v spotrebiteľskom správaní sa ľudí.
Slováci v uplynulých týždňoch prakticky nemali veľmi kde míňať hotovosť a nákupy sa vo väčšej miere presunuli do online priestoru. Nakupovanie kreditnými kartami v e-shopoch stúplo za uplynulý mesiac v porovnaní s vlaňajškom takmer o štvrtinu.
Na druhej strane výbery hotovosti z bankomatov medziročne klesli. Slováci tiež oveľa menej utrácali za cestovanie, vrátene platieb za pohonné látky a cestovné lístky.
V dnešnej dobe nie je prekvapením, že ľudia začali oveľa viac využívať bezkontaktné platby, či už platobnou alebo kreditnou kartou, ale stále vo väčšej miere aj mobilom, hodinkami či náramkom. V bezpečnej vzdialenosti, bez toho, aby sa dotýkali terminálu, je potom platba práve pomocou mobilu alebo tzv. nositeľných zariadení najbezpečnejšia. Taktiež bol zaregistrovaný výrazný pokles výberov hotovosti z bankomatov
Svadby v čase pandémie
4. 5. 2020
Ani pandémia nového koronavírusu neodradila mnohých snúbencov od svadby.
Konanie cirkevných sobášov úplne pozastavené nie je. Ak je nevyhnutné, aby sa sobáš uskutočnil v tomto období, môže sa tak konať, ale v súlade s prijatými opatreniami ústredného krízového štábu a nariadeniami hlavného hygienika SR. V porovnaní s obdobím spred pandémie sa však eviduje znížený záujem o svadby. Viaceré plánované sobáše snúbenci odsunuli na neskôr. Tie, ktoré sa konajú, musia byť v súlade s pravidlami, o ktorých boli kňazi inštruovaní. Obrad je bez svätej omše, účastníci môžu byť len v minimálnom počte, teda ženích, nevesta, svedkovia, rodičia, súrodenci. Dodržiavajú sa vzdialenosti medzi osobami a všetci musia mať rúška. V kostole musia byť k dispozícii dezinfekčné prostriedky. Zodpovednosť za to, aby sa všetko dialo s týmito pravidlami, je na jednotlivých farnostiach, respektíve farároch.
Učenie počas letných prázdnin
4. 5. 2020
Premiér SR pripustil, že deti by mohli mať počas letných prázdnin možnosť aspoň mesiac chodiť do škôl a dobehnúť zameškané učivo. Malo by to byť v prospech detí.
Zdôraznil, že o tom, budú rozhodovať odborníci a epidemiológovia, nie politici. K zváženiu zrušenia letných prázdnin, odpovedal, že nie všetky deti mali počas krízy rovnaké možnosti venovať sa štúdiu vzhľadom na pomery, z akých pochádzajú. Je, samozrejme, v ich záujme, aby sme túto medzeru dobehli, a preto sa uvažuje, že by aspoň mesiac počas prázdnin dali deťom možnosť chodiť do školy. V súvislosti s otváraním predškolských zariadení skonštatoval, že nie všetci rodičia sú ochotní dať svoje deti do škôlok už teraz.