Stravovanie zamestnancov po novom
10. 1. 2022
V súlade so Zákonníkom práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky stravovania upravuje rovnako Zákonník práce.
Zmena zákona týkajúca sa stravovania daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo zamestnania) a daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nadobudla účinnosť 1. 1. 2022. Cieľom zmeny zákona bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Jednotne je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie.
Predchádzajúce znenie zákona z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia zvýhodňovalo poskytovanie stravných lístkov pred finančným príspevkom. Zatiaľ čo bol stravný lístok pre zamestnanca oslobodený od dane v akejkoľvek výške, finančný príspevok vyšší ako 2,81 eur bol považovaný za príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani i odvodom. Cieľom zmeny zákona od 1. 1. 2022 bolo odstrániť nerovnosť pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania. Od dane je oslobodená limitovaná suma, aktuálne najviac 2,81 €, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravného a príspevok zo sociálneho fondu. Dobrovoľne poskytnutá časť príspevku nad rámec povinností zamestnávateľa predstavuje zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha sociálnemu aj zdravotnému poistnému. Pre zamestnávateľa je príspevok nad „zákonný strop“, ktorý je zdaňovaný u zamestnanca, daňovým výdavkom za predpokladu, že tento benefit je dohodnutý v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve či v internom predpise.
Stravné lístky ako nepeňažné plnenie alebo finančný príspevok ako peňažné plnenie musia byť zamestnancovi poskytnuté včas, aby ich zamestnanec mal k dispozícii najneskôr k 1. dňu príslušného mesiaca.
K
Byty ignorovali koronu aj snahu zjednať cenu
4. 9. 2020
Nehnuteľnosti počas pandémie udržali svoje ceny. Predávajúci síce v inzerátoch bývanie zdražovali, no reálne predávali za podobné sumy ako začiatkom roka.
Hľadáte nové bývanie, týždne či mesiace surfujete po inzertných portáloch a dúfate, že časom spozorujete aspoň mierne znižovanie cien. Veríte, že koronavírus doženie predajcov ponúkať reality lacnejšie. To sa však nedeje. „V našich podmienkach je bežnou praxou, že veľa predávajúcich trvá na tom, aby cena do inzercie bola nastavená ‚o čosi vyššie‘, aby vraj nakoniec mali z čoho spúšťať,“ vysvetlil taktiku niektorých subjektov expert realitnej spoločnosti RE/MAX Alexander Krajňak.
Krajniak pripravuje zavedenie trvalého kurzarbeitu
31. 8. 2020
Slovensko pripravuje zavedenie trvalého systému poskytovania príspevkov na udržanie zamestnanosti, takzvaného kurzarbeitu. Projekt by mal byť financovaný z existujúcich odvodov, ktoré platia zamestnanci či firmy. Vyplýva to z materiálu ministerstva sociálnych vecí, ktorého šéfom je Milan Krajniak (Sme rodina).
Predloha slovenského modelu počíta s tým, zamestnanec v rámci skráteného pracovného týždňa, keď mu zamestnávateľ nebude z vlastného zavinenia schopný prideliť prácu, dostane počas minimálne pol roka spravidla 80 percent predchádzajúcej čistej mzdy. Z toho hlavnú časť pokryje dávka z nového fondu a zvyšok príspevok zamestnávateľa. Do nového fondu bude podľa predlohy presmerovaná časť existujúcich odvodov z poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa teraz vyplácajú dávky v nezamestnanosti. Dlhodobý prebytok terajšieho fondu v nezamestnanosti možno použiť aj na iné účely, čo by v prípade peňazí určených na nový kurzarbeit už nemalo byť možné.
Správa miestnych daní obcou a pandémia
24. 8. 2020
Zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov Národná rada SR schválila opatrenia v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva financií SR a ktorej cieľom je zmiernenie negatívnych následkov pandémie. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 4. 4. 2020.
Takouto oblasťou je aj správa daní resp. zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom správcom miestnych daní je obec.
Opatrenia sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona. Vláda môže nariadením rozhodnúť aj o predĺžení uplatňovania týchto opatrení.
Čo sa týka oblasti správy miestnych daní a poplatkov, tak sa zákon č. 67/2020 Z. z. (ďalej zákon corona) rieši nasledovné okruhy:
Spôsob doručovania podania
- ak daňový subjekt (ďalej DS) doručil podanie elektronickými prostriedkami (napr. e-mailom), nie je ho potrebné doručiť aj v listinnej podobe (podľa §13 ods. 6 DP by musel podanie doručiť do 5 pracovných dní aj v listinnej podobe),
- ak má podanie nedostatky, správca dane vyzve DS na odstránenie nedostatkov takým istým elektronickým spôsobom, ako použil DS, napr. ak DS doručil podanie e-mailom, správca dane ho vyzve tiež e-mailom (podľa § 13 ods. 8 DP by správca dane nemohol zaslať výzvu e-mailom).
Zmeškanie lehoty
- zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas pandémie, sa odpustí, ak DS zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania, platenie dane (do 25. 4. 2020 platilo, že DS nemusel požiadať o odpustenie zmeškania lehoty, ale musel vykonať úkon v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie a platilo to na všetky prípady, teda aj tie, pri ktorých DP vylučuje možnosť odpustenia zmeškania lehoty , napr. aj §46 ods. 8 DP – daňová kontrola alebo § 49 ods. 2 DP – určenie dane podľa pomôcok; od 25. 4. 2020 platí, že ak DS nepožiadal o prerušenie daňovej kontroly podľa § 6 ods. 1 zákona corona, pri úkonoch v daňovej kontrole sa neuplatní odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 4 zákona corona (podľa § 29 ods. DP by správca dane odpustil zmeškanie lehoty len zo závažných dôvodov a ak by o to požiadal najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli tieto dôvody).
Vyrovnanie preddavkov na daň z príjmov PO v roku 2020
24. 8. 2020
Národná rada Slovenskej republiky dňa 9. júla 2020 schválila zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Týmto zákonom sa mení a dopĺňa aj zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z.n.p a rozširujú sa aj opatrenia v oblasti dane z príjmov na zmiernenie vplyvov koronakrízy. Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, tzn. 21. 7. 2020.
Jedným z opatrení v oblasti dane z príjmov na zmiernenie dopadov koronakrízy je zrušenie povinnosti daňovníka pri platení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2020 vyplývajúcej z § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), podľa ktorého daňovník vyrovnáva preddavky zaplatené od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania na úroveň preddavkov vypočítaných z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby upravuje § 42 ZDP. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu, platenie preddavkov v roku 2020 počas obdobia pandémie osobitným spôsobom upravujú aj § 24a zákona č. 67/2020 Z. z. a nariadenie vlády SR č. 104/2020 Z. z. o rozsahu a osobitných podmienkach uplatňovania opatrení v oblasti dane z príjmov v súvislosti s pandémiou.
Daňovník pri platení preddavkov do posunutej lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2019 postupuje podľa § 42 ods. 7 ZDP alebo podľa § 24a zákona č. 67/2020 Z. z. alebo podľa nariadenia vlády SR č. 104/2020 Z. z. Správca dane môže určiť daňovníkovi aj platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 10 ZDP.
Počnúc mesiacom (štvrťrokom) nasledujúcim po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania platí daňovník preddavky z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. To znamená, že po uplynutí posunutej lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2019 bude daňovník platiť preddavky z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2019 v r. 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň. Správca dane môže určiť daňovníkovi aj platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 10 ZDP.
Ak zaplatené preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je podľa § 42 ods. 9 ZDP povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.
Novela zákona č. 67/2020 Z. z. schváleným zákonom č. 198/2020 Z. z. v § 24a osobitným spôsobom upravila povinnosť daňovníka vyplývajúcu z § 42 ods.9 ZDP.