Štát v koronapomoci vyplatil už takmer 901 miliónov eur
1. 2. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti – "Prvá pomoc" a jej nová verzia "Prvá pomoc+" - odoslalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už takmer 901 miliónov eur. Uviedla hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Od marca minulého roka tak bolo podporených 2 793 315 osôb. Najviac sa využívalo opatrenie 3B. V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort od marca 2020 do 28. januára 2021 viac ako 62 miliónov eur prostredníctvom takmer 32-tisíc platieb a podporil tak vyše 160-tisíc osôb.
Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
Firmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške 80 percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent priemerného zárobku zamestnanca). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca za mesiac.
Na opatrenie 2 minul rezort práce takmer 158 miliónov eur a podporil tak 325-tisíc osôb – počet platieb bol takmer rovnaký. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb.
O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Ak ide o pokles tržieb, výška príspevku sa odvádza od miery tohto poklesu. Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra je toto maximum na úrovni 810 eur.
Opatrenie 3A využilo 667 147 osôb, ktorým ministerstvo prostredníctvom viac ako 32-tisíc platieb vyplatilo takmer 205 miliónov eur. Najvyužívanejšie bolo opatrenie 3B, rezort naň minul takmer 440 miliónov eur.
Podporil nimi takmer 1,5 milióna osôb, odoslal dokopy takmer 122.000 platieb. Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. "kurzarbeit" majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace).
Príspevok je vo výške 80 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Dočasná PN počas trvania mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19
26. 3. 2020
Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výška nemocenského povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorá v čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.
Príprava nových opatrení proti koronavírusu
24. 3. 2020
Nová Vláda SR pripravuje celý rad opatrení týkajúcich sa boja proti koronavírusu a tiež opatrenia týkajúce sa naštrbenej ekonomiky v našej krajine.
Medzi navrhované opatrenia patrí odloženie daňového priznania do konca júna, posunutie platby dane aj odvodov, povolenie komerčného testovania, a mnohé ďalšie. V najbližších dňoch sa dozvieme, ktoré z opatrení budú schválené čo najskôr v skrátenom legislatívnom konaní v parlamente.
K skrátenému legislatívnemu konaniu by malo dôjsť predovšetkým z dôvodu hroziacich strát na životoch a tiež obrovských hospodárskych škôd.
Medzi najočakávanejšie opatrenie patrí automatické odloženie daňových priznaní pre firmy a fyzické osoby do 30. júna, pričom sa daň bude platiť až do konca septembra tohto roka. Ďalej sa plánuje aj zrušenie preddavkov na daň z príjmu pre firmy aj živnostníkov bez povinnosti oznamovať to daniarom. To znamená, že tým, čo daň zaplatia do tohto termínu, nebudú účtované úroky z omeškania.
Parlament by mal prerokovať aj návrh opatrení, ktoré pripravili ich predchodcovia - takzvaný lex koronavírus.
Opatrenia v školstve v čase výnimočného stavu
24. 3. 2020
Národnej rade SR bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý by mal byť schválený v skrátenom legislatívnom konaní.
Cieľom návrhu zákona je reakcia pre oblasť regionálneho školstva na vyhlásenie mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky.
V zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je na jednej strane viacero kompetencií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vo vzťahu k určovaniu termínov, avšak mnohé termíny sú priamo zákonom limitované na určité obdobie. Skúsenosti v aktuálnej situácii ukázali, že pri viacerých termínoch môže byť potenciálne potrebná operatívna reakcia príslušných subjektov (ministerstva, okresných úradov v sídle kraja, riaditeľov) v nadväznosti na zákonom ustanovené intervaly.
Príkladom môžu byť termíny zápisov do 1. ročníka základných škôl, ukončovania výchovy a vzdelávania príslušných ročníkov alebo termíny školských prázdnin. Napr. termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky síce určuje ministerstvo, avšak zákon č. 245/2008 Z. z. ustanovuje riadne skúšobné obdobie (marec až jún) a mimoriadne skúšobné obdobie (apríl, máj, september a nasledujúci február). Za predpokladu, že napr. v súčasnej mimoriadnej situácii by bolo potrebné termín maturitných skúšok určiť (v nadväznosti na prerušenie výučby) v iných termínoch, vyžaduje sa zmena zákona č. 245/2008 Z. z. Návrhom je v jednoznačne vymedzených situáciách umožniť ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu najmä rozhodnúť o termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka mimo limitov ustanovených zákonom č. 245/2008 Z. z., rovnako ako zrušiť časti alebo formy skúšok, ktorými sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole.
Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení, alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti, pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o
a) mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,
b) mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,
c) iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch
1. obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,
2. klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania a prijímacích skúšok,
3. vydávania dokladov o získanom vzdelaní,
4. podávania žiadostí o prijatie, prihlášok na vzdelávanie, prihlášok na štúdium a konania zápisov,
d) zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole, v príslušnom školskom roku alebo
e) zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom roku.
O rozhodnutí informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov a na svojom webovom sídle.
Opatrenia v boji proti koronavírusu predložené NR SR
24. 3. 2020
Vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom návrhu zákona je prijatie
- niektorých mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a
- niektorých opatrení v justícii.
V prvom prípade sa právna úprava zameriava na:
- obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, resp. ich navrátenie v určených prípadoch,
- obmedzenie plynutia procesných lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní,
- obmedzenie nutnosti vykonávať pojednávania na súdoch a účasti verejnosti na týchto pojednávaniach v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu,
- predĺženie lehoty na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu,
- umožnenie rozhodovania per rollam v prípade kolektívnych orgánov právnických osôb súkromného práva,
- dočasný zákaz výkonu záložného práva a dražby,
- obmedzenie zákazu uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania so subjektami nezapísanými v registri partnerov verejného sektora v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, ak sú zároveň splnené podmienky pre priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti,
- zavedenie možnosti využívania tzv. lokalizačných a prevádzkových údajov vznikajúcich v rámci elektronickej komunikácie zo strany Úradu verejného zdravotníctva na účely ochrany života a zdravia obyvateľov.
Časť vyššie uvedených opatrení je koncipované ako opatrenia dočasného charakteru, pričom ich dočasnosť je daná dátumom, do kedy sa uplatňujú. Návrh zákona pracuje s termínom do 30. apríla 2020, pričom predkladateľ nevylučuje ďalšie predĺženie tohto termínu. Druhá časť opatrení je koncipovaná ako opatrenia, ktoré možno aplikovať len v čase mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo v čase núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
V druhom prípade, t.j. v prípade mimoriadnych opatrení v justícii, sa právna úprava zameriava na sfunkčnenie Súdnej rady Slovenskej republiky najmä s ohľadom na aktuálne vzdanie sa funkcie piatich jej členov a na zabezpečenie riadneho fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska jeho riadenia a správy.
Na dosiahnutie vyššie uvedených zámerov sa preto navrhuje prijať zákon uvedený v čl. I a vykonať novelizácie zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 757/2004 Z. z. . o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvody potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(Zdroj: Zdroj: www.nrsr.sk)