Murphy radí
Úvod k Murphyho večerom
Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.
Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.
Murphológia je ideológiou, ktorá si na rozdiel od pretrpených ideológie nekladie za cieľ manipulovať masy, ale jednotlivca.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Politika a politici
Ôsmy div sveta - slušný politik.
Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozof kameňujú.
Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Hlúposti sa medze nekladú
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
(Murphyho zákony v bájkach)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)