Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.