Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Manželstvo a rodina
Prečo hudba pri svadobnom obrade pripomína pochod gladiátorov? Zrejme preto, lebo manželstvo pochádza z neba. Ale odtiaľ pochádzajú aj hromy a blesky.
Ak nezmeníte smer, môžete skončiť, kam ste si namierili.
Väčšina mladých mužov vymení neistú šancu stať sa slávnym za isté domáce papuče.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphy o láske
sť kvôli láske na kraj sveta vám ešte nezaručí, že tam budete mať od nej pokoj.
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Firma a práca
Existuje milión spôsobov ako premárniť deň, tak prečo práve prácou?
Podnikanie je proces, založený na metóde výskytu výhier a prehier. Napriek tomu pre istotu počítajte s tromi prehrami na jednu výhru.
Preháňanie vždy škodí - hlavne vtedy, keď ide o práce.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)