Hlavná zásada: Neriskovať, nehýbať vecami – každá zmena nesie v sebe riziko.

To, čo hovorí kolega, je názor. To, čo hovoríte vy, je pravda, a to, čo povie šéf, je zákon.

Ak je správa dostatočne dlhá, nikto si netrúfne povedať, že je nanič.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.

Ak hodnotíte pracovníka, tak pamätajte na to, že vaše hodnotenie má časovo omedzenú trvanlivosť.

Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.

Ak budete zisťovať, čo určitému pracovníkovi nemôžete dať robiť, tak vaše pochybnosti nebudú mať konca.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...