Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Nikdy nie je tak zle, aby zajtra nemohlo byť horšie.

Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.

V núdzi poznáš nepriateľa.

Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!