Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.

V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.

Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.

Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.

Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.

Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“

Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.

Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.

Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)

Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!