Murphy radí
Zákony života
Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.
(Murphyho zákonník)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Prečo máme radi informáciu?
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Mnoho je na svete mocného...
Život je ako divadelná hra. Vôbec nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie. Podstatné je to, ako dobre bolo odohrané. (Seneca)
Kto chce dôjsť k cieľu, ktorý si stanovil, nech neblúdi po mnohých cestách, ale nech sleduje cestu jedinú. (Seneca)
Nepoctivosť nikdy nenechá oddýchnuť si toho, v koho srdci prebýva. (Cicero)
(Myšlienky bez cla)
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)