Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Ja nič, to Murphy
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a hlúposť
Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.
Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.
Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Hlúposti sa medze nekladú
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
(Murphyho zákony v bájkach)
Ako si komplikovať život - II. večer
Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.
Ak máme po dlhšiu dobu rovno pred očami nejaké ľahšie riešenie, určite si ho nevšimneme.
Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)