Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.

Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.

Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.

Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Lodiar Onassis po tom, ako prišiel o všetky lode.

Staňte sa menšími a menšími, až budete najmenšími na svete. Návod Alexandra Veľkého na zníženie počtu pracovníkov.

Kto nič nemá, nič nestratí.