Murphy radí
Ja nič, to Murphy
Každý má toľko, koľko si zaslúži.
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
(Myšlienky bez cla)
Murphyho múdre pravdy
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.
Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho zákony a komentáre
Ak súhlasíte so všetkým, nikto vás nebude mať rád.
Na Slovensku nové Murphyho zákony znejú: Čo sa dá stransformovať, to sa stransformuje. Čo sa nedá stransformovať, to sa sprivatizuje. Čo sa nedá sprivatizovať, to sa vytuneluje. Čo sa nedá vytunelovať, to nestojí za reč. Čo nestojí za reč, to patrí do Fondu národného majetku.
Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.
(Murphyho zrnká II)