Murphy radí
Život je smiešny
Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“
Synček sa spytuje otecka: „Otec, čo je to civlizácia?“ „Keď si pustíš televízor, aby si sa dozvedel, aké je počasie, namiesto toho, aby si vybehol z chalupy pozrieť sa na oblohu.“
Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.
(Myšlienky bez cla)
Odvaha tárať
Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.
Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.
Dôveruj len tým veliteľom, ktorí v prípade neúspechu stratia aspoň toľko čo ty!
(Murphyho Zbierka zákonov)
Ako bojovať s klebetou
Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.
O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.
Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Firma a práca
Kľúčové rozhodnutia sú síce formálne posudzované z hľadiska prínosu pre firmu, ale prijímané sú s ohľadom na prínos pre tých, ktorí ich prijali.
Ak si neviete rady, pozvite si konzultanta. Ten si požičia od vás hodiny a potom vám milostivo povie, koľko je hodín.
Správa o služobnej ceste sa nepíše kvôli informovanosti šéfa, ale kvôli ochrane pisateľa.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)