Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Mýliť sa je ľudské, ale niečo dokonale zbabrať sa dá len pomocou počítača.

V každom súbore dát chýba práve ten údaj, bez ktorého sa nedá rozhodnúť.

Súčiastku, ktorá si vyžaduje pravidelnú údržbu alebo nastavovanie, treba hľadať vždy na najmenej prístupnom mieste zariadenia.

Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.