Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Očkovanie proti koronavírusu
4. 5. 2020
Vykonal sa prieskumu možnosti zaočkovania sa proti koronavírusu zo série zisťovaní „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorú v marci iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Ak by bola dostupná vakcína na nový koronavírus, zaočkovať by sa dalo iba 40,9 percenta Slovákov. Vakcínu by odmietlo 27,9 percenta a 31,3 percenta respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.
Takmer tretina respondentov, 31,3 percenta, na otázku, či by sa dali zaočkovať, nevedela odpovedať, a to bez ohľadu na konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu. Je to pravdepodobne z dôvodu nízkej vnímanej miery akútneho ohrozenia. Konšpiračné teórie a hoaxy ľuďom prinášajú istotu v neistej situácii, keďže pre ňu ponúkajú jednoznačné vysvetlenie. Najvyšší podiel je tých, ktorí by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu, práve medzi respondentmi, ktorí sa domnievajú, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, teda neveria hoaxom o jeho pôvode. Týmto respondentom potrebnú istotu môžu priniesť práve výdobytky vedeckého poznania.
Výbery z bankomatov v čase koronavírusu
4. 5. 2020
Pandémia koronavírusu priniesla na Slovensko zásadné zmeny v spotrebiteľskom správaní sa ľudí.
Slováci v uplynulých týždňoch prakticky nemali veľmi kde míňať hotovosť a nákupy sa vo väčšej miere presunuli do online priestoru. Nakupovanie kreditnými kartami v e-shopoch stúplo za uplynulý mesiac v porovnaní s vlaňajškom takmer o štvrtinu.
Na druhej strane výbery hotovosti z bankomatov medziročne klesli. Slováci tiež oveľa menej utrácali za cestovanie, vrátene platieb za pohonné látky a cestovné lístky.
V dnešnej dobe nie je prekvapením, že ľudia začali oveľa viac využívať bezkontaktné platby, či už platobnou alebo kreditnou kartou, ale stále vo väčšej miere aj mobilom, hodinkami či náramkom. V bezpečnej vzdialenosti, bez toho, aby sa dotýkali terminálu, je potom platba práve pomocou mobilu alebo tzv. nositeľných zariadení najbezpečnejšia. Taktiež bol zaregistrovaný výrazný pokles výberov hotovosti z bankomatov
Svadby v čase pandémie
4. 5. 2020
Ani pandémia nového koronavírusu neodradila mnohých snúbencov od svadby.
Konanie cirkevných sobášov úplne pozastavené nie je. Ak je nevyhnutné, aby sa sobáš uskutočnil v tomto období, môže sa tak konať, ale v súlade s prijatými opatreniami ústredného krízového štábu a nariadeniami hlavného hygienika SR. V porovnaní s obdobím spred pandémie sa však eviduje znížený záujem o svadby. Viaceré plánované sobáše snúbenci odsunuli na neskôr. Tie, ktoré sa konajú, musia byť v súlade s pravidlami, o ktorých boli kňazi inštruovaní. Obrad je bez svätej omše, účastníci môžu byť len v minimálnom počte, teda ženích, nevesta, svedkovia, rodičia, súrodenci. Dodržiavajú sa vzdialenosti medzi osobami a všetci musia mať rúška. V kostole musia byť k dispozícii dezinfekčné prostriedky. Zodpovednosť za to, aby sa všetko dialo s týmito pravidlami, je na jednotlivých farnostiach, respektíve farároch.
Učenie počas letných prázdnin
4. 5. 2020
Premiér SR pripustil, že deti by mohli mať počas letných prázdnin možnosť aspoň mesiac chodiť do škôl a dobehnúť zameškané učivo. Malo by to byť v prospech detí.
Zdôraznil, že o tom, budú rozhodovať odborníci a epidemiológovia, nie politici. K zváženiu zrušenia letných prázdnin, odpovedal, že nie všetky deti mali počas krízy rovnaké možnosti venovať sa štúdiu vzhľadom na pomery, z akých pochádzajú. Je, samozrejme, v ich záujme, aby sme túto medzeru dobehli, a preto sa uvažuje, že by aspoň mesiac počas prázdnin dali deťom možnosť chodiť do školy. V súvislosti s otváraním predškolských zariadení skonštatoval, že nie všetci rodičia sú ochotní dať svoje deti do škôlok už teraz.