Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Núdzový stav sa zatiaľ neruší
8. 6. 2020
O zrušení núdzového stavu na Slovensku rozhodovali odborníci. Vláda si počkala na ich odporúčanie. Zrušenie núdzového stavu bolo témou štvrtkového zasadnutia krízového štábu.
Ak by sa konzílium odborníkov rozhodlo, že nie je potrebné pokračovať v núdzovom stave, že stačí len mimoriadna situácia, tak vláda by prijala adekvátne opatrenia a v prípade, že ak by nastala mimoriadna situácia, vyžadovalo by si to nejaké legislatívne zmeny. Ministri sa však zhodujú, že aj ďalej bude pokračovať mimoriadna situácia.
Skôr ako po 90 dňoch sa núdzový stav rušiť nebude. Po rokovaní ústredného krízového štábu to uviedol predseda vlády SR, ktorý dodal, že ak bude prevládať priaznivá epidemiologická situácia, núdzový stav sa predlžovať nebude.
Vláda schválila preplácanie časti nájmov
5. 6. 2020
Reštaurácie, bary a kaviarne bojovali od vypuknutia pandémie o život. Turisti z ulíc zmizli a s nimi na dva mesiace aj príjem pre majiteľov podnikov. Dnes sa už život pomaly vracia do normálu, majiteľom prevádzok však ostali na krku dlhy.
„Začiatok roka býva vždy slabší, rozbeh sme očakávali práve na jar. A vtedy sa všetko vyplo. Zo dňa na deň mi tak ostal plný sklad, zásoby, ktoré sme museli vyhadzovať. Už za prvý mesiac som bola v strate vyše 10-tisíc eur,“ opísala pre HN Jana Miláčková, majiteľka bistra La Vecchia Bottega. To malo u nej, ako aj u mnohých ďalších podnikateľov za dôsledok aj to, že nebola schopná zaplatiť nájom. A od vysťahovania ju uchránila len dohoda s majiteľom budovy, ktorý jej dva mesiace nájmu odpustil.
Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia
1. 6. 2020
Účelom novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je podporiť uplatňovanie a dodržiavania proti epidemiologických opatrení v čase mimoriadnej situácie vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19 proporcionálnym a ústavne konformným spôsobom.
Aktuálny skutkový stav v čase prijímania tejto novely zákona je taký, že je nariadená povinná štátna alebo domáca karanténa / izolácia pre takmer všetky osoby, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky zo zahraničia a zároveň pre osoby, ktoré boli v kontakte s ďalším okruhom osôb. Tieto opatrenia boli zavedené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práve z dôvodu vynucovania povinnej štátnej karantény pri vstupe na územie Slovenskej republiky boli vyčlenené rôzne kapacity štátnych účelových zariadení ako aj ďalších ubytovacích zariadení orgánov verejnej správy. Aktuálne kapacity štátnych karanténnych zariadení sú maximálne vyťažené a v prípade akejkoľvek ďalšej zvýšenej potreby o ubytovanie osôb budú vystavené nezvládnuteľnej situácii. Prirodzeným očakávaním vlády pri uvoľňovaní najprísnejších opatrení a obmedzení v súvislosti s pandémiou je, že táto zvýšená potreba môže nastať. Existujú teda dve skupiny osôb, a to osoby, ktoré sú povinné absolvovať karanténu v štátnom zariadení pod sprísneným štátnym dohľadom; a osoby, ktoré majú povinnosť absolvovať karanténu v domácom prostredí, bez sprísneného štátneho dohľadu. Prekážkami, ktoré boli v praxi identifikované sú nasledovné.
Vo vzťahu k štátnej karanténe; jej dodržiavanie pod sprísneným štátnym dohľadom je síce zabezpečené na vysokej úrovni, ale nie je možné objektívne navyšovať kapacity štátnej karantény. Taktiež verejnosť nevníma štátnu karanténu pozitívne, ale ako opatrenie ktoré pôsobí pomerne reštriktívne. Jednak z dôvodu negatívnych správ v médiách, ale aj z dôvodu samotnej skutočnosti, že osoby prichádzajúce zo zahraničia nemajú inú možnosť ako podrobiť sa pobytu v štátnom zariadení. Štátna karanténa síce plní svoj účel, ale bolo by vhodnejšie identifikovať opatrenie, ktoré by súčasne odbremenilo kapacity štátnych karanténnych zariadení; pôsobilo by menej invazívnym spôsobom na osoby prichádzajúce na územie Slovenskej republiky zo zahraničia; ale zároveň poskytovalo porovnateľnú úroveň dodržiavania karanténnych opatrení ako v prípade povinnej štátnej karantény.
Zároveň by však dané opatrenie malo byť legitímnym, nevyhnutným a proporcionálnym opatrením v demokratickej spoločnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu, ktorým je ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením nového korona vírusu.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
1. 6. 2020
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predložilo novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, pričom cieľom sú úpravy pre potreby aplikačnej praxe v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.
Novelou zákona sa zaviedlo zriadenie mobilného odberového miesta a zriadenie epidemiologickej ambulancie ako nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých účelom je vykonávať pružné odoberanie biologického materiálu osobám podozrivým z choroby COVID-19 a poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom podozrivým na chorobu COVID-19. V súvislosti s ich zriadením sa ustanovili náležitosti a spôsob vydania povolenia na prevádzkovanie týchto zdravotníckych zariadení, určili sa parametre činnosti a povinnosti pre tieto zariadenia a zároveň sa určili aj sankcie za porušenie týchto povinností.
Novými druhmi zdravotníckych zariadení sú mobilné odberové miesta a epidemiologické ambulancie. Tieto zdravotnícke zariadenia by mali byť operatívne vytvárané na miestach, kde si to vyžaduje epidemiologická situácia. Účelom mobilného odberového miesta je vykonávať pružné odoberanie biologického materiálu osobám, u ktorých je podozrenie z choroby COVID-19, a to buď v priestoroch zdravotníckeho zariadenia alebo výjazdovou formou. Účelom vytvorenia epidemiologickej ambulancie je poskytovať všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť osobám, u ktorých je podozrenie na chorobu COVID-19 alebo osobám, u ktorých bola táto diagnóza potvrdená, čím sa zabezpečí, že sa týmto osobám poskytne zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu tak, aby nedochádzalo k šíreniu nákazy prostredníctvom všeobecných ambulancií a ohrozeniu lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v týchto ambulanciách. Zaviedli sa aj súvisiace úpravy, a to aj v súvislosti s dopravou zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich odbery biologického materiálu a dopravou osôb, u ktorých je potrebné odber vykonať.