Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmeny v sociálnom poistení v súvislosti s koronavírusom
26. 3. 2020
V reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 sa upravujú podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské. Cieľom schválenej právnej úpravy je zlepšiť finančnú situáciu poberateľov nemocenského a ošetrovného a pomôcť čiastočne zmierniť negatívne finančné dopady na zamestnávateľov.
Vo vzťahu k nároku na dávku nemocenské sa v prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného alebo nariadenej v súvislosti s šírením ochorenia Covid-19, ustanovil vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Podľa aktuálneho právneho stavu nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi až od 11. dňa DPN, pričom za prvých 10 dní patri zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri DPN, ktorá je hradená zamestnávateľom. V týchto prípadoch sa teda odbremenia zamestnávatelia od platenia náhrady príjmu pri DPN. Zároveň sa zavádza, aby v čase krízovej situácie súvisiacej s Covid – 19 bola v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia, bola výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa DPN. Aktuálne to bolo počas prvých troch dní čerpania nemocenského, resp. náhrady príjmu pri DPN iba 25 %.
Na ošetrovné budú mať v zmysle právnej úpravy nárok osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
V čase krízovej situácie súvisiacej s Covid – 19 sa v takýchto prípadoch a v prípade, ak poistenec osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, bude ošetrovné vyplácať počas celej doby trvania potreby starostlivosti/ošetrovania.
Dočasná PN počas trvania mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19
26. 3. 2020
Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výška nemocenského povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorá v čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.
Príprava nových opatrení proti koronavírusu
24. 3. 2020
Nová Vláda SR pripravuje celý rad opatrení týkajúcich sa boja proti koronavírusu a tiež opatrenia týkajúce sa naštrbenej ekonomiky v našej krajine.
Medzi navrhované opatrenia patrí odloženie daňového priznania do konca júna, posunutie platby dane aj odvodov, povolenie komerčného testovania, a mnohé ďalšie. V najbližších dňoch sa dozvieme, ktoré z opatrení budú schválené čo najskôr v skrátenom legislatívnom konaní v parlamente.
K skrátenému legislatívnemu konaniu by malo dôjsť predovšetkým z dôvodu hroziacich strát na životoch a tiež obrovských hospodárskych škôd.
Medzi najočakávanejšie opatrenie patrí automatické odloženie daňových priznaní pre firmy a fyzické osoby do 30. júna, pričom sa daň bude platiť až do konca septembra tohto roka. Ďalej sa plánuje aj zrušenie preddavkov na daň z príjmu pre firmy aj živnostníkov bez povinnosti oznamovať to daniarom. To znamená, že tým, čo daň zaplatia do tohto termínu, nebudú účtované úroky z omeškania.
Parlament by mal prerokovať aj návrh opatrení, ktoré pripravili ich predchodcovia - takzvaný lex koronavírus.
Opatrenia v školstve v čase výnimočného stavu
24. 3. 2020
Národnej rade SR bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý by mal byť schválený v skrátenom legislatívnom konaní.
Cieľom návrhu zákona je reakcia pre oblasť regionálneho školstva na vyhlásenie mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky.
V zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je na jednej strane viacero kompetencií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vo vzťahu k určovaniu termínov, avšak mnohé termíny sú priamo zákonom limitované na určité obdobie. Skúsenosti v aktuálnej situácii ukázali, že pri viacerých termínoch môže byť potenciálne potrebná operatívna reakcia príslušných subjektov (ministerstva, okresných úradov v sídle kraja, riaditeľov) v nadväznosti na zákonom ustanovené intervaly.
Príkladom môžu byť termíny zápisov do 1. ročníka základných škôl, ukončovania výchovy a vzdelávania príslušných ročníkov alebo termíny školských prázdnin. Napr. termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky síce určuje ministerstvo, avšak zákon č. 245/2008 Z. z. ustanovuje riadne skúšobné obdobie (marec až jún) a mimoriadne skúšobné obdobie (apríl, máj, september a nasledujúci február). Za predpokladu, že napr. v súčasnej mimoriadnej situácii by bolo potrebné termín maturitných skúšok určiť (v nadväznosti na prerušenie výučby) v iných termínoch, vyžaduje sa zmena zákona č. 245/2008 Z. z. Návrhom je v jednoznačne vymedzených situáciách umožniť ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu najmä rozhodnúť o termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka mimo limitov ustanovených zákonom č. 245/2008 Z. z., rovnako ako zrušiť časti alebo formy skúšok, ktorými sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole.
Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení, alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti, pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o
a) mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,
b) mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,
c) iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch
1. obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,
2. klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania a prijímacích skúšok,
3. vydávania dokladov o získanom vzdelaní,
4. podávania žiadostí o prijatie, prihlášok na vzdelávanie, prihlášok na štúdium a konania zápisov,
d) zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole, v príslušnom školskom roku alebo
e) zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom roku.
O rozhodnutí informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov a na svojom webovom sídle.