Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Zákonník práce a COVID - 19
27. 3. 2020
Novelou zákona schválenou 25. 3. 2020 sa pojmologicky zosúladili definície prekážok v práci v zmysle Zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné.
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu, a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ako výkon práce sa na účely dovolenky okrem dôb podľa § 114a odsek 2 neposudzuje ani doba ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu, a doba, počas ktorej sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa mladšie ako desať rokov veku, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
Služby zamestnanosti a koronavírus
27. 3. 2020
Základným cieľom úpravy zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je posilniť nástroje služieb zamestnanosti, ktoré umožnia zmierniť negatívne vplyvy karanténnych opatrení, najmä čo sa týka zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti sa s cieľom podpory odstránenia dopadov tejto situácie na zamestnanosť a trh práce ustanovilo medzi aktívne opatrenia na trhu práce zaradiť aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja tak bude možné realizovať projekty na kompenzáciu zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe uznesenia Ústredného krízového štábu, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov.
Za aktívne opatrenia na trhu práce sa teda považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.
Zmeny v sociálnom poistení v súvislosti s koronavírusom
26. 3. 2020
V reakcii na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 sa upravujú podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské. Cieľom schválenej právnej úpravy je zlepšiť finančnú situáciu poberateľov nemocenského a ošetrovného a pomôcť čiastočne zmierniť negatívne finančné dopady na zamestnávateľov.
Vo vzťahu k nároku na dávku nemocenské sa v prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie nariadeného alebo nariadenej v súvislosti s šírením ochorenia Covid-19, ustanovil vznik nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Podľa aktuálneho právneho stavu nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi až od 11. dňa DPN, pričom za prvých 10 dní patri zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri DPN, ktorá je hradená zamestnávateľom. V týchto prípadoch sa teda odbremenia zamestnávatelia od platenia náhrady príjmu pri DPN. Zároveň sa zavádza, aby v čase krízovej situácie súvisiacej s Covid – 19 bola v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia, bola výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa DPN. Aktuálne to bolo počas prvých troch dní čerpania nemocenského, resp. náhrady príjmu pri DPN iba 25 %.
Na ošetrovné budú mať v zmysle právnej úpravy nárok osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
V čase krízovej situácie súvisiacej s Covid – 19 sa v takýchto prípadoch a v prípade, ak poistenec osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, bude ošetrovné vyplácať počas celej doby trvania potreby starostlivosti/ošetrovania.
Dočasná PN počas trvania mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19
26. 3. 2020
Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výška nemocenského povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorá v čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.