Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Sudca hovorí obžalovanému: „Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti?“ „Áno, pán sudca. Chcel by som slávnemu súdu pripomenúť, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!“

Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.

Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.

Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.

Ak je za jednu chybu zodpovedných viacero ľudí, znamená to, nikto nie je zodpovedný.

Ak funguje prototyp zariadenia bezchybne, sériovo vyrábané zariadenia budú poruchové.