Murphy radí
Márnivosť môže byť nebezpečná
Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.
(Murphyho zákony v bájkach)
Typy ľudí - VI. večer
Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
(Murphyho zákonník)
Svetlá budúcnosť
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
(Myšlienky bez cla)