História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Keď človek získa múdrosť a rozvahu, je už príliš starý na to, aby ich využil.

Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Po zhromaždení všetkých odstupných informácií o veci môžete urobiť akýkoľvek záver a vždy preň nájdete dosť argumentov.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.

Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.

Úspech sa dostaví len vtedy, keď sa intuícia spojí s odvahou urobiť rozhodnutie (U. Prager)

Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v aktách. (Talleyrand)

Najmúdrejší ľudia sa riadia vlastnými príkazmi. (Euripides)