Ľudia pracujúci v karanténe by mohli byť finančne odškodnení
1. 3. 2021
Pracujúci ľudia v karanténe by mohli byť finančne odškodnení. Uviedol to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Minister verí, že by odškodnenie mohlo spolu s pandemickou PN vykryť úroveň čistej mzdy, a takisto dúfa, že to bude platiť už od pondelka 1. marca.
"Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe – myslím rodina, dvaja manželia plus malé deti – tak dostávajú 55 percent hrubého príjmu ako pandemickú PN," podotkol Krajniak s tým, že pomoc by mala spočívať vo finančnom odškodnení týchto ľudí za to, že musia ostať v karanténe.
Diskusie o finančnom odškodnení sa aktuálne podľa Krajniakových slov realizujú, on však dúfa, že to bude na úrovni vykrytia čistej mzdy. "Tak, aby sa nestalo, že keď ostanú doma, tak im klesne príjem a budú mať problém," dodal Krajniak.
Podľa jeho slov sa finančná kompenzácia bude počítať ako percento podľa čistej mzdy zamestnanca. Ak padne dohoda, pracujúci ľudia v karanténe by mohli rátať s platnosťou finančného odškodnenia podľa Krajniaka už od pondelka 1. marca.
"Na marcovej schôdzi by sme to schválili, s tým, že by to však platilo od 1. marca," vysvetlil minister.
Medzi návrhmi nových opatrení sa podľa Krajniakových slov nachádza aj zavedenie štátnej karantény, pričom on presadzuje, aby sa nečakalo na aplikáciu na e-karanténu, ale aby sa to zaviedlo hneď.
Ako zdôraznil, ministri za Sme rodina súhlasia s 90 percentami opatrení z tých, ktoré unikli na verejnosť.
"Naše pripomienky boli formulačné, nie zásadné," uzavrel minister. Úvahy o vypnutí krajiny v prípade, že by opatrenia nezabrali do určitého času, však odmieta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Vláda schválila preplácanie časti nájmov
5. 6. 2020
Reštaurácie, bary a kaviarne bojovali od vypuknutia pandémie o život. Turisti z ulíc zmizli a s nimi na dva mesiace aj príjem pre majiteľov podnikov. Dnes sa už život pomaly vracia do normálu, majiteľom prevádzok však ostali na krku dlhy.
„Začiatok roka býva vždy slabší, rozbeh sme očakávali práve na jar. A vtedy sa všetko vyplo. Zo dňa na deň mi tak ostal plný sklad, zásoby, ktoré sme museli vyhadzovať. Už za prvý mesiac som bola v strate vyše 10-tisíc eur,“ opísala pre HN Jana Miláčková, majiteľka bistra La Vecchia Bottega. To malo u nej, ako aj u mnohých ďalších podnikateľov za dôsledok aj to, že nebola schopná zaplatiť nájom. A od vysťahovania ju uchránila len dohoda s majiteľom budovy, ktorý jej dva mesiace nájmu odpustil.
Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia
1. 6. 2020
Účelom novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je podporiť uplatňovanie a dodržiavania proti epidemiologických opatrení v čase mimoriadnej situácie vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19 proporcionálnym a ústavne konformným spôsobom.
Aktuálny skutkový stav v čase prijímania tejto novely zákona je taký, že je nariadená povinná štátna alebo domáca karanténa / izolácia pre takmer všetky osoby, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky zo zahraničia a zároveň pre osoby, ktoré boli v kontakte s ďalším okruhom osôb. Tieto opatrenia boli zavedené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práve z dôvodu vynucovania povinnej štátnej karantény pri vstupe na územie Slovenskej republiky boli vyčlenené rôzne kapacity štátnych účelových zariadení ako aj ďalších ubytovacích zariadení orgánov verejnej správy. Aktuálne kapacity štátnych karanténnych zariadení sú maximálne vyťažené a v prípade akejkoľvek ďalšej zvýšenej potreby o ubytovanie osôb budú vystavené nezvládnuteľnej situácii. Prirodzeným očakávaním vlády pri uvoľňovaní najprísnejších opatrení a obmedzení v súvislosti s pandémiou je, že táto zvýšená potreba môže nastať. Existujú teda dve skupiny osôb, a to osoby, ktoré sú povinné absolvovať karanténu v štátnom zariadení pod sprísneným štátnym dohľadom; a osoby, ktoré majú povinnosť absolvovať karanténu v domácom prostredí, bez sprísneného štátneho dohľadu. Prekážkami, ktoré boli v praxi identifikované sú nasledovné.
Vo vzťahu k štátnej karanténe; jej dodržiavanie pod sprísneným štátnym dohľadom je síce zabezpečené na vysokej úrovni, ale nie je možné objektívne navyšovať kapacity štátnej karantény. Taktiež verejnosť nevníma štátnu karanténu pozitívne, ale ako opatrenie ktoré pôsobí pomerne reštriktívne. Jednak z dôvodu negatívnych správ v médiách, ale aj z dôvodu samotnej skutočnosti, že osoby prichádzajúce zo zahraničia nemajú inú možnosť ako podrobiť sa pobytu v štátnom zariadení. Štátna karanténa síce plní svoj účel, ale bolo by vhodnejšie identifikovať opatrenie, ktoré by súčasne odbremenilo kapacity štátnych karanténnych zariadení; pôsobilo by menej invazívnym spôsobom na osoby prichádzajúce na územie Slovenskej republiky zo zahraničia; ale zároveň poskytovalo porovnateľnú úroveň dodržiavania karanténnych opatrení ako v prípade povinnej štátnej karantény.
Zároveň by však dané opatrenie malo byť legitímnym, nevyhnutným a proporcionálnym opatrením v demokratickej spoločnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu, ktorým je ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením nového korona vírusu.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
1. 6. 2020
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predložilo novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, pričom cieľom sú úpravy pre potreby aplikačnej praxe v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.
Novelou zákona sa zaviedlo zriadenie mobilného odberového miesta a zriadenie epidemiologickej ambulancie ako nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých účelom je vykonávať pružné odoberanie biologického materiálu osobám podozrivým z choroby COVID-19 a poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom podozrivým na chorobu COVID-19. V súvislosti s ich zriadením sa ustanovili náležitosti a spôsob vydania povolenia na prevádzkovanie týchto zdravotníckych zariadení, určili sa parametre činnosti a povinnosti pre tieto zariadenia a zároveň sa určili aj sankcie za porušenie týchto povinností.
Novými druhmi zdravotníckych zariadení sú mobilné odberové miesta a epidemiologické ambulancie. Tieto zdravotnícke zariadenia by mali byť operatívne vytvárané na miestach, kde si to vyžaduje epidemiologická situácia. Účelom mobilného odberového miesta je vykonávať pružné odoberanie biologického materiálu osobám, u ktorých je podozrenie z choroby COVID-19, a to buď v priestoroch zdravotníckeho zariadenia alebo výjazdovou formou. Účelom vytvorenia epidemiologickej ambulancie je poskytovať všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť osobám, u ktorých je podozrenie na chorobu COVID-19 alebo osobám, u ktorých bola táto diagnóza potvrdená, čím sa zabezpečí, že sa týmto osobám poskytne zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu tak, aby nedochádzalo k šíreniu nákazy prostredníctvom všeobecných ambulancií a ohrozeniu lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v týchto ambulanciách. Zaviedli sa aj súvisiace úpravy, a to aj v súvislosti s dopravou zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich odbery biologického materiálu a dopravou osôb, u ktorých je potrebné odber vykonať.
Opatrenia v oblasti kultúry
29. 5. 2020
Novela zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19, bola schválená v súvislosti s vývojom aktuálnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky, ktorá si vyžaduje prijať opatrenia v oblasti kultúry.
Cieľom zákona je dočasne a vyvážene upraviť zmluvné podmienky realizácie verejných kultúrnych podujatí predovšetkým tak, aby objektívna nemožnosť konania podujatia nespôsobila neprimeranú negatívnu ekonomickú záťaž pre jeho usporiadateľa, a zároveň ponúknuť vhodné (náhradné) alternatívy pre tých, ktorí sa mali podujatia zúčastniť.
Ďalej je cieľom zákona optimalizovať odvodovú povinnosť do umeleckých fondov zriadených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov na obdobie do 31. decembra 2020, resp. vzniknutú k roku 2020, a to predovšetkým pozastavením povinnosti zrážať umelcom 2 %-ný príspevok do týchto umeleckých fondov. Zákon umožňuje aj širší prístup k podpore pre umelcov.
Zároveň sa obmedzuje možnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) využívať uvoľnené frekvencie z okruhu frekvencií súkromných vysielateľov na prípady, keď o ne dlhodobo nie je záujem medzi ostatnými vysielateľmi, vrátane obmedzenia využívania týchto frekvencií aj časovo tak, aby sa nedostali do užívania RTVS natrvalo. Zákon je reakciou na súčasnú krízovú situáciu, ktorá spôsobila, že súkromné rádia sa nielenže nemôžu štandardne uchádzať o voľné frekvencie, ale môžu navyše prísť o vysielací priestor do budúcnosti, čo ešte viac zmenší aj ich reklamný potenciál a nádej na zotavenie po ekonomických ťažkostiach spôsobených v súvislosti s ochorením COVID-19.
Cieľom zákona je aj zjednocujúca úprava vybraných procesných lehôt v rámci činností Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ako aj zjednocujúca úprava administratívnych procesov a náležitostí v uvedených fondoch sledujúc ich zjednodušenie v záujme možnej efektívnejšej reakcie k období krízovej situácie. V danom kontexte je potrebné uviesť, že práve uvedené fondy predstavujú efektívny nástroj na zmierňovanie negatívnych dopadov krízy na kultúrnu obec v širokom zábere.
V dôsledku aktuálnej situácie spojenej so šírením ochorenia COVID-19 je pozastavená aj produkcia filmov zaradených do mechanizmu podpory audiovizuálneho priemyslu poskytovanej Audiovizuálnym fondom. Z uvedeného dôvodu zákon umožňuje na základe písomného oznámenia žiadateľa prerušiť plynutie lehoty platnosti osvedčenia o registrácii filmového projektu na stanovenú dobu.