Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Otváranie ekonomiky po okresoch
27. 4. 2020
Svidník hlási výrazne menej nakazených ako Pezinok. V jednom meste preto majú už o pár dní premávať taxikári. To druhé sa môže vrátiť o krok späť a zatvoriť aj malé obchody, ktoré začali vítať zákazníkov len minulú stredu. Takto by mohlo v praxi vyzerať otváranie hospodárstva podľa regionálneho kľúča.
Víziu v piatok predstavil predseda vlády Igor Matovič a minister financií Eduard Heger po stretnutí s poprednými ekonómami. „Ak by došlo k situácii, že by pribúdali regionálne prípady, bolo by dobré, aby zvyšok Slovenska netrpel,“ vysvetlil bývalý viceguvernér centrálnej banky Ján Tóth, ktorý sa na stretnutí zúčastnil a spolu s ostatnými odborníkmi navrhoval regionálne uvoľňovanie. Podľa Hegera si vláda zároveň môže otestovať, aký je súvis medzi oživovaním a šírením nákazy. Fázy uvoľňovania by mali pritom zostať rovnaké, aké platia pre celé Slovensko. Podmienky by sa však mali prerátať na jednotlivé územia, napríklad na úroveň okresov. S týmto zámerom súhlasia aj firmy. Navrhujú však do rozhodovania pridať ešte jeden parameter.
Štát chystá spolu s bankami veľký stimul
27. 4. 2020
Záujem slovenských podnikov o úvery v uplynulom roku klesal. V januári si nefinančné spoločnosti vzali najmenej pôžičiek za štyri roky. Slabnutie toku kreditu do biznisu bolo ďalším sprievodným javom hospodárskeho ochladenia. Hoci presné dáta zatiaľ k dispozícii nie sú, šok v podobe koronavírusu s vysokou pravdepodobnosťou naštrbil tak dopyt firiem po pôžičkách, ako aj ochotu komerčných bánk financovať ich.
Podnikové úvery totiž patria k rizikovejším produktom. Existuje teda väčšia šanca, že nebudú splácané. „Najhlbšou recesiou ekonomiky v histórii Slovenska sa logicky rizikovosť mnohých našich klientov významne zvýšila,“ konštatuje Michal Lehuta, analytik VÚB Banky. Ak sa však má po mnohých týždňoch odstávky ekonomika opäť rozbehnúť, budú firmy potrebovať peniaze. A to nielen na vykrytie výpadku príjmov, ale aj na rozbehnutie investícií. Štát preto prišiel s viacerými schémami, ako úverovanie podnikov podporiť.
Koronakríza oberie všetkých o miliardy
24. 4. 2020
Zatvorené prevádzky. Odstavená výroba. Prudký pokles zákaziek. Firmy bijú pre koronakrízu na poplach už dlhšie. Na ochromenie ekonomiky však doplatí aj štát. Možnosti míňať sa tak pre vládu výrazne zúžia.
Oproti februárovým odhadom totiž zaplatia podnikatelia tento rok na daniach o 710 miliónov eur menej. A to je oproti pôvodným plánom pokles o viac ako štvrtinu. Očakáva to Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.
1. fáza povoľovania opatrení
22. 4. 2020
Dňa 22. 4. 2020 dochádza k spusteniu prvej fázy povoľovania opatrení, ktoré boli zavedené v čase koronavírusu a v boji proti nemu. Prvú fázu uvoľnenia opatrení 20. 4. 2020 navrhlo konzílium odborníkov a 21. 4. 2020 schválil Ústredný krízový štáb.
Od stredy 22. 4. 2020 môžu pri dodržaní stanovených podmienok fungovať obchody a prevádzky služieb s rozlohou do 300 m2, verejné stravovanie s výdajom cez okienko, vonkajšie športoviská pre bezkontaktný šport bez šatní a sociálnych zariadení, dlhodobé ubytovanie bez stravy, vonkajšie trhoviská a predajne automobilov vrátane autobazárov.
Obchody nemôžu rozdeliť prevádzku na viac častí a splniť tak limit 300 m2. V obchodoch s odevmi zákazníci nemôžu využívať kabínky na skúšanie oblečenia. Trhoviská budú musieť zabezpečiť jeden vstup a jeden výstup a predajné miesta nesmú byť bližšie ako dva metre. V nákupných centrách budú naďalej fungovať iba určité typy prevádzok.
Vo všetkých otvorených obchodoch a prevádzkach budú platiť prísne hygienické normy - povinné prekrytie horných dýchacích ciest, dezinfekcia rúk, pravidelné čistenie a vetranie priestorov, dodržiavanie dvojmetrových rozostupov či obmedzenie jeden zákazník na 25 m2 predajnej plochy.