Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Očkovanie proti koronavírusu
4. 5. 2020
Vykonal sa prieskumu možnosti zaočkovania sa proti koronavírusu zo série zisťovaní „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorú v marci iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Ak by bola dostupná vakcína na nový koronavírus, zaočkovať by sa dalo iba 40,9 percenta Slovákov. Vakcínu by odmietlo 27,9 percenta a 31,3 percenta respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.
Takmer tretina respondentov, 31,3 percenta, na otázku, či by sa dali zaočkovať, nevedela odpovedať, a to bez ohľadu na konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu. Je to pravdepodobne z dôvodu nízkej vnímanej miery akútneho ohrozenia. Konšpiračné teórie a hoaxy ľuďom prinášajú istotu v neistej situácii, keďže pre ňu ponúkajú jednoznačné vysvetlenie. Najvyšší podiel je tých, ktorí by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu, práve medzi respondentmi, ktorí sa domnievajú, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, teda neveria hoaxom o jeho pôvode. Týmto respondentom potrebnú istotu môžu priniesť práve výdobytky vedeckého poznania.
Výbery z bankomatov v čase koronavírusu
4. 5. 2020
Pandémia koronavírusu priniesla na Slovensko zásadné zmeny v spotrebiteľskom správaní sa ľudí.
Slováci v uplynulých týždňoch prakticky nemali veľmi kde míňať hotovosť a nákupy sa vo väčšej miere presunuli do online priestoru. Nakupovanie kreditnými kartami v e-shopoch stúplo za uplynulý mesiac v porovnaní s vlaňajškom takmer o štvrtinu.
Na druhej strane výbery hotovosti z bankomatov medziročne klesli. Slováci tiež oveľa menej utrácali za cestovanie, vrátene platieb za pohonné látky a cestovné lístky.
V dnešnej dobe nie je prekvapením, že ľudia začali oveľa viac využívať bezkontaktné platby, či už platobnou alebo kreditnou kartou, ale stále vo väčšej miere aj mobilom, hodinkami či náramkom. V bezpečnej vzdialenosti, bez toho, aby sa dotýkali terminálu, je potom platba práve pomocou mobilu alebo tzv. nositeľných zariadení najbezpečnejšia. Taktiež bol zaregistrovaný výrazný pokles výberov hotovosti z bankomatov
Svadby v čase pandémie
4. 5. 2020
Ani pandémia nového koronavírusu neodradila mnohých snúbencov od svadby.
Konanie cirkevných sobášov úplne pozastavené nie je. Ak je nevyhnutné, aby sa sobáš uskutočnil v tomto období, môže sa tak konať, ale v súlade s prijatými opatreniami ústredného krízového štábu a nariadeniami hlavného hygienika SR. V porovnaní s obdobím spred pandémie sa však eviduje znížený záujem o svadby. Viaceré plánované sobáše snúbenci odsunuli na neskôr. Tie, ktoré sa konajú, musia byť v súlade s pravidlami, o ktorých boli kňazi inštruovaní. Obrad je bez svätej omše, účastníci môžu byť len v minimálnom počte, teda ženích, nevesta, svedkovia, rodičia, súrodenci. Dodržiavajú sa vzdialenosti medzi osobami a všetci musia mať rúška. V kostole musia byť k dispozícii dezinfekčné prostriedky. Zodpovednosť za to, aby sa všetko dialo s týmito pravidlami, je na jednotlivých farnostiach, respektíve farároch.
Učenie počas letných prázdnin
4. 5. 2020
Premiér SR pripustil, že deti by mohli mať počas letných prázdnin možnosť aspoň mesiac chodiť do škôl a dobehnúť zameškané učivo. Malo by to byť v prospech detí.
Zdôraznil, že o tom, budú rozhodovať odborníci a epidemiológovia, nie politici. K zváženiu zrušenia letných prázdnin, odpovedal, že nie všetky deti mali počas krízy rovnaké možnosti venovať sa štúdiu vzhľadom na pomery, z akých pochádzajú. Je, samozrejme, v ich záujme, aby sme túto medzeru dobehli, a preto sa uvažuje, že by aspoň mesiac počas prázdnin dali deťom možnosť chodiť do školy. V súvislosti s otváraním predškolských zariadení skonštatoval, že nie všetci rodičia sú ochotní dať svoje deti do škôlok už teraz.