Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Podporné obdobie v nezamestnanosti
15. 5. 2020
Podporné obdobie v nezamestnanosti sa predĺžilo nariadením vlády Slovenskej republiky č. 101/2020 Z. z. o predĺžení podporného obdobia v nezamestnanosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.
V súlade s uvedeným nariadením podporné obdobie v nezamestnanosti, ktoré bolo predĺžené alebo začalo opätovne plynúť počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 a ktoré by uplynulo počas ich trvania, sa predlžuje o jeden mesiac. Predĺženie citovaného podporného obdobia uplynie najneskôr mesiac odo dňa ich skončenia.
Mimoriadne opatrenia v justícii sa opäť zmenili
15. 5. 2020
Zmeny v justícii priniesol zákon č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii.
Po novom sa stanovilo nové obdobie, podľa ktorého súdny exekútor na žiadosť povinného, ktorý je fyzickou osobou, je povinný vydať bezodkladne upovedomenie o odklade exekúcie a bezodkladne ho doručiť účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou. Odklad exekúcie trvá šesť mesiacov od vydania upovedomenia o odklade exekúcie, najdlhšie však do 1. decembra 2020. Počas odkladu exekúcie nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Ak takéto úkony boli uskutočnené pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú zachované.
Zároveň stanovuje, že prenajímateľ nemôže do 31. decembra 2020 jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti, vrátane nájmu bytu alebo nebytového priestoru, pre omeškanie nájomcu s platením nájomného vrátane úhrad za plnenia obvykle spojených s nájmom splatného v období od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020, ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dostatočne osvedčený.
Ministerstvo hospodárstva predstavilo svoju pomoc pre cestovky
8. 5. 2020
Koronakríza ťažko zasiahla aj cestovné kancelárie. Viaceré už napríklad na refundáciu zrušených zájazdov nemajú peniaze, HN o tom informovali začiatkom apríla. Ján Oravec, štátny tajomník na Ministerstve hospodárstva SR, dnes predstavil plán pomoci cestovkám. "Nie je možné prijať ideálne riešenie, chceme nájsť riešenie, ktoré nedá Čierneho Petra do rúk len jedného zo zainteresovaných," povedal na brífingu Oravec. Na nedeľnú koaličnú radu ministerstvo predloží nárvrh novely zákona o zájazdoch, ktorý umožní cestovným kanceláriám odklad realizácie zájazdu až do augusta 2021. Klienti, okrem vybraných skupín, tak nezískajú späť peniaze za zakúpenú dovolenku.
"Včera sme zaslali zúčastneným návrh legislatívneho riešenia. Cestovná kancelária bude môcť odložiť realizáciu zájazdu do konca augusta 2021," povedal Oravec. Má tak 16 mesiacov na to, aby dospela s klientom k dohode. "Ide o to, aby cestovná kancelária mala právo navrhnúť klientovi zmenu pôvodne dohodnutej zmluvy a zašle mu oznámenie o tejto zmene a klient má 14 dní na to, aby sa dohodol s cestovnou kanceláriou na zmenených parametroch zájazdu," priblížil Oravec. Toto opatrenie má pomôcť cestovným kanceláriám finančne zvládnuť najbližšie obdobie. Podľa štátneho tajomníka sa totiž až tretina cestoviek nachádza vo veľmi ťažkej situácii a hrozí im bankrot. "Sociálne slabší klienti môžu také riešenie odmietnuť a požiadať o plné vrátenie," dodal však. Cestovná kancelária by podľa Oravca mala možnosť ponúknuť zmenu a klient by mal 14 dní na to, aby sa s cestovkou dohodol.
Očkovanie proti koronavírusu
4. 5. 2020
Vykonal sa prieskumu možnosti zaočkovania sa proti koronavírusu zo série zisťovaní „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorú v marci iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Ak by bola dostupná vakcína na nový koronavírus, zaočkovať by sa dalo iba 40,9 percenta Slovákov. Vakcínu by odmietlo 27,9 percenta a 31,3 percenta respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.
Takmer tretina respondentov, 31,3 percenta, na otázku, či by sa dali zaočkovať, nevedela odpovedať, a to bez ohľadu na konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu. Je to pravdepodobne z dôvodu nízkej vnímanej miery akútneho ohrozenia. Konšpiračné teórie a hoaxy ľuďom prinášajú istotu v neistej situácii, keďže pre ňu ponúkajú jednoznačné vysvetlenie. Najvyšší podiel je tých, ktorí by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu, práve medzi respondentmi, ktorí sa domnievajú, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, teda neveria hoaxom o jeho pôvode. Týmto respondentom potrebnú istotu môžu priniesť práve výdobytky vedeckého poznania.