Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Krajniak pripravuje zavedenie trvalého kurzarbeitu
31. 8. 2020
Slovensko pripravuje zavedenie trvalého systému poskytovania príspevkov na udržanie zamestnanosti, takzvaného kurzarbeitu. Projekt by mal byť financovaný z existujúcich odvodov, ktoré platia zamestnanci či firmy. Vyplýva to z materiálu ministerstva sociálnych vecí, ktorého šéfom je Milan Krajniak (Sme rodina).
Predloha slovenského modelu počíta s tým, zamestnanec v rámci skráteného pracovného týždňa, keď mu zamestnávateľ nebude z vlastného zavinenia schopný prideliť prácu, dostane počas minimálne pol roka spravidla 80 percent predchádzajúcej čistej mzdy. Z toho hlavnú časť pokryje dávka z nového fondu a zvyšok príspevok zamestnávateľa. Do nového fondu bude podľa predlohy presmerovaná časť existujúcich odvodov z poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa teraz vyplácajú dávky v nezamestnanosti. Dlhodobý prebytok terajšieho fondu v nezamestnanosti možno použiť aj na iné účely, čo by v prípade peňazí určených na nový kurzarbeit už nemalo byť možné.
Správa miestnych daní obcou a pandémia
24. 8. 2020
Zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov Národná rada SR schválila opatrenia v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva financií SR a ktorej cieľom je zmiernenie negatívnych následkov pandémie. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 4. 4. 2020.
Takouto oblasťou je aj správa daní resp. zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom správcom miestnych daní je obec.
Opatrenia sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona. Vláda môže nariadením rozhodnúť aj o predĺžení uplatňovania týchto opatrení.
Čo sa týka oblasti správy miestnych daní a poplatkov, tak sa zákon č. 67/2020 Z. z. (ďalej zákon corona) rieši nasledovné okruhy:
Spôsob doručovania podania
- ak daňový subjekt (ďalej DS) doručil podanie elektronickými prostriedkami (napr. e-mailom), nie je ho potrebné doručiť aj v listinnej podobe (podľa §13 ods. 6 DP by musel podanie doručiť do 5 pracovných dní aj v listinnej podobe),
- ak má podanie nedostatky, správca dane vyzve DS na odstránenie nedostatkov takým istým elektronickým spôsobom, ako použil DS, napr. ak DS doručil podanie e-mailom, správca dane ho vyzve tiež e-mailom (podľa § 13 ods. 8 DP by správca dane nemohol zaslať výzvu e-mailom).
Zmeškanie lehoty
- zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas pandémie, sa odpustí, ak DS zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania, platenie dane (do 25. 4. 2020 platilo, že DS nemusel požiadať o odpustenie zmeškania lehoty, ale musel vykonať úkon v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie a platilo to na všetky prípady, teda aj tie, pri ktorých DP vylučuje možnosť odpustenia zmeškania lehoty , napr. aj §46 ods. 8 DP – daňová kontrola alebo § 49 ods. 2 DP – určenie dane podľa pomôcok; od 25. 4. 2020 platí, že ak DS nepožiadal o prerušenie daňovej kontroly podľa § 6 ods. 1 zákona corona, pri úkonoch v daňovej kontrole sa neuplatní odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 4 zákona corona (podľa § 29 ods. DP by správca dane odpustil zmeškanie lehoty len zo závažných dôvodov a ak by o to požiadal najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli tieto dôvody).
Vyrovnanie preddavkov na daň z príjmov PO v roku 2020
24. 8. 2020
Národná rada Slovenskej republiky dňa 9. júla 2020 schválila zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
Týmto zákonom sa mení a dopĺňa aj zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z.n.p a rozširujú sa aj opatrenia v oblasti dane z príjmov na zmiernenie vplyvov koronakrízy. Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, tzn. 21. 7. 2020.
Jedným z opatrení v oblasti dane z príjmov na zmiernenie dopadov koronakrízy je zrušenie povinnosti daňovníka pri platení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby v roku 2020 vyplývajúcej z § 42 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), podľa ktorého daňovník vyrovnáva preddavky zaplatené od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania na úroveň preddavkov vypočítaných z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby upravuje § 42 ZDP. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu, platenie preddavkov v roku 2020 počas obdobia pandémie osobitným spôsobom upravujú aj § 24a zákona č. 67/2020 Z. z. a nariadenie vlády SR č. 104/2020 Z. z. o rozsahu a osobitných podmienkach uplatňovania opatrení v oblasti dane z príjmov v súvislosti s pandémiou.
Daňovník pri platení preddavkov do posunutej lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2019 postupuje podľa § 42 ods. 7 ZDP alebo podľa § 24a zákona č. 67/2020 Z. z. alebo podľa nariadenia vlády SR č. 104/2020 Z. z. Správca dane môže určiť daňovníkovi aj platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 10 ZDP.
Počnúc mesiacom (štvrťrokom) nasledujúcim po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania platí daňovník preddavky z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. To znamená, že po uplynutí posunutej lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2019 bude daňovník platiť preddavky z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2019 v r. 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň. Správca dane môže určiť daňovníkovi aj platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 10 ZDP.
Ak zaplatené preddavky do lehoty na podanie daňového priznania sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je podľa § 42 ods. 9 ZDP povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.
Novela zákona č. 67/2020 Z. z. schváleným zákonom č. 198/2020 Z. z. v § 24a osobitným spôsobom upravila povinnosť daňovníka vyplývajúcu z § 42 ods.9 ZDP.
Zmeny v obchodnom práve
14. 7. 2020
Zákonom, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, dochádza aj k zmene Obchodného zákonníka.
Na nominálne zvýšenie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným možno použiť nerozdelený zisk ako aj iné vlastné zdroje spoločnosti. Súdna prax, s poukazom na primerané použitie § 208 ods. 2, aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným vyžaduje, aby účtovná závierka, ktorej výsledky majú byť použité ako podklad pre zvýšenie základného imania, bola overená audítorom. To prirodzene podstatne zvyšovalo záťaž podnikateľov. Ak ide o nerozdelený zisk, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami zákona vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zodpovednosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným takéto predpoklady spĺňa, ide na ťarchu štatutárneho orgánu.