Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
Postup pri nakladaní s komunálnym odpadom
3. 4. 2020
Koronavírus ako všetky iné vírusy žije v bunke živého organizmu. Mimo živej bunky sa nerozmnožuje. Môže určitý čas prežiť na povrchu predmetov kontaminovaných v dôsledku šírenia kvapôčkovou cestou, ale následne, pokiaľ nenájde nového hostiteľa, hynie.
Podľa najnovších poznatkov neexistujú žiadne dôkazy o prenose vírusu COVID – 19 pri nechránenom kontakte ľudí pri manipulácii s odpadom zo zdravotnej starostlivosti, ktorá je z hľadiska rizikovosti oveľa významnejšia ako pri komunálnom odpade.
Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo štandardné postupy v zdravotníctve pre COVID – 19, osobitne pre zdravotníkov a osobitne pre pacientov. V odporúčaní pre pacienta nakazeného uvedeným vírusom v domácej liečbe vyplýva nakladať s použitým materiálom (rúška, vreckovky) ako s bežným odpadom, ktorý si nevyžaduje špeciálny postup uskladnenia.
Pri používaní ochranných pracovných prostriedkov pracovníkov (rúška a rukavice) nie je predpoklad rizika prenosu nákazy pri nakladaní s komunálnym odpadom touto formou.
Vychádzajúc z týchto skutočností Úrad verejného zdravotníctva SR odporúča likvidovať použité rúška a vreckovky z domácností ako bežný komunálny odpad v zmysle platnej legislatívy v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a v uvedenej súvislosti odporúča upozorniť verejnosť, aby tento druh odpadu nevhadzovala do nádob určených na separáciu odpadu (papier).
(Zdroj: Odbor hygieny životného prostredia ÚVZ SR)
Zákaz hromadných podujatí
1. 4. 2020
Opatrenie zákazu hromadných opatrení je jedným z najefektívnejších opatrení na zabránenie vzniku epidémie a je jedným z dôležitých nástrojov na zamedzenie šírenia ochorení COVID-19 spôsobených koronavírusom (SARS-CoV-2).
Z dôvodu poznatkov iných krajín a vývoja epidémie v rôznych regiónoch sveta pri vysokej pravdepodobnosti ohrozenia a možného zasiahnutia ochorením COVID-19 u veľkého počtu obyvateľov, najmä skupín, u ktorých sa najviac pozoroval ťažký priebeh a úmrtnosť, bolo nevyhnutné pristúpiť na začiatku výskytu tohto ochorenia na území Slovenskej republiky ku takým opatreniam, aby sa mohlo, čo najviac ľudí vyhnúť styku s chorými ľuďmi. Ústredný krízový štáb, ktorý je koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky na riešenie krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu zakázal organizovať a usporadúvať hromadné podujatia, športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy v tomto období na neurčitý čas. Opatrenie na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosného ochorenia COVID-19 je vydané v súvislosti s nepriaznivým vývojom epidemiologickej situácie vo výskyte ochorení COVID-19 spôsobených koronavírusom (SARS-CoV-2).
Hromadnými podujatiami športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy sú napríklad divadelné, filmové, audiovizuálne predstavenia, výstavy, koncerty, diskotéky, športové podujatia, sväté omše, plesy, svadby a iné hromadné podujatia. Nie je možné, aby Úrad verejného zdravotníctva SR presne vymedzil názvy hromadných podujatí, nakoľko opomenutím niektorého typu hromadného podujatia by vytvoril mylnú predstavu, že sa uvedené opatrenie naň nevzťahuje. Rovnako ani počet osôb, na ktoré sa uvedené opatrenie zákazu hromadných podujatí vzťahuje, nie je možné z odborného hľadiska vymedziť presným číslom, nakoľko nie je možné všeobecne špecifikovať aké osoby sa podujatia zúčastňujú (stav ich imunity, vek, rizikové faktory), aké sú priestorové a technické podmienky daných priestorov (typ vetrania, prístupové cesty), vzdialenosť osôb od seba, frekvencia a intenzita pohybu osôb v priestore, typy povrchov a ich dezinfikovateľnosť. Dôležitá je aj aktuálna epidemiologická situácia v konkrétnej lokalite a mnohé ďalšie faktory.
Existuje vysoké riziko, že v súvislosti s konaním hromadných podujatí, kedy dochádza k stretnutiu väčšieho počtu ľudí na jednom mieste, môže dôjsť k ďalšiemu šíreniu tohto ochorenia. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zdôrazňuje, že cieľom opatrenia je ochrana zdravia ľudí a predchádzanie úmrtiam. Je nevyhnutné, aby každá osoba svojim správaním prispela k čo možno najlepšiemu zvládnutiu tejto zložitej situácie, aby svojim konaním neprispela k šíreniu nákazy a neohrozovala zdravie ľudí. V tomto ponímaní je nevyhnutné prijímať a akceptovať vydané nariadenie.
Domáca izolácia – čo robiť a čo nie
1. 4. 2020
Pre fungovanie domácnosti počas povinnej karantény platí niekoľko pravidiel, ktoré sa musia dodržiavať.
Nákupy si skúste zorganizovať s pomocou priateľov, rodiny či blízkych a poprosiť ich, aby vám ich nechali pred dverami alebo na inom určenom mieste, prípadne, ak sa dá, využite službu dovozu potravín do domácnosti. Ak to nie je možné, choďte do obchodu v čase keď tam nie je veľa ľudí a zoznam vecí si pripravte dopredu, aby ste pri nákupe strávili čo najmenej času.
Prevenciou voči vírusovému ochoreniu je najmä dôsledné umývanie rúk dezinfekčným mydlom a časté, nárazové vetranie miestností. Kľučky, povrchy a predmety, ktoré bežne používate, dezinfikujte častejšie prípravkami s obsahom chlóru alebo alkoholu. Používajte jednorazové papierové a vlhčené utierky, každý člen rodiny má mať svoj vlastný uterák. Rovnako vlastný tanier, poháre či príbor. Ideálnym riešením pre člena rodiny, ktorý prišiel zo zahraničia, je samostatná izba a minimálne kontakty s ostatnými. Ak to aj nie je možné, každý člen rodiny by mal urobiť maximum pre to, aby k prípadnému prenosu ochorenia neprišlo.
Počas domácej izolácie:
- sledujte svoj zdravotný stav,
- ak sa u vás objaví aspoň jeden z príznakov ako horúčka, kašeľ, dýchavičnosť, hneď kontaktujte telefonicky svojho ošetrujúceho lekára, aj príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a dohodnite sa na odbere biologického materiálu,
- obmedzte kontakty s inými osobami, nenavštevujte kultúrne, spoločenské, športové alebo iné hromadné podujatia, neprijímajte a nechoďte na návštevy,
- necestujte,
- na výučbové aktivity využívajte e-learningové formy,
- vykonávajte iba takú pracovnú činnosť, ktorú môžete vykonávať v mieste izolácie,
- zdržte sa akýchkoľvek činností mimo miesta.
Prevencia pred ochorením COVID-19
31. 3. 2020
1. Časté a dôkladné umývanie rúk Prevencia pred ochorením COVID-19
2. Nosenie rúška
3. Používanie jednorazových papierových vreckoviek, ktoré po použití zahodíte do koša
4. Vyhýbanie sa blízkemu kontaktu ľuďmi s príznakmi nádchy alebo chrípky, dodržiavanie minimálne dvojmetrovej vzdialenosti od každého, kto kýcha alebo kašle
5. Vyhýbanie sa miestam s vyššou koncentráciou ľudí
6. Pravidelná dezinfekcia povrchov, pracovných plôch a pomôcok v domácnosti i na pracovisku.
Pred ochorením COVID-19 neochráni
1. Pitie horúcej vody
2. Nosové kvapky a kloktanie
3. Fajčenie
4. Pitie alkoholu
5. Cesnak
6. Antibiotiká