Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa dostalo do poslednej fázy
16. 5. 2023
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008.
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
„Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky,“ uviedol Guindos. „A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov.“
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu.
Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.
Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov.
Všetky rozhodnutia budú „založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania – a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie,“ uviedol a dodal, že ho „znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii“.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Nezamestnanosť stúpa menej ako sa očakávalo
3. 8. 2009
Aj keď nezamestnanosť v eurozóne v júni dosiahla novú rekordnú hodnotu 9,4 %, vďaka protikrízovým opatreniam vlád stúpla menej ako sa očakávalo.
Nezamestnanosť v
júni dosiahla podľa Európskeho štatistického úradu úroveň 9,4 %. Napriek tomu, že ide o desaťročné maximum, v porovnaní s 9,3-percentnou úrovňou z mája
ide o menší nárast ako predpokladali ekonómovia. Podľa odhadov Eurostatu o prácu prišlo 158 tisíc ľudí.
Najnižšiu nezamestnanosť spomedzi členských štátov EÚ malo v júni Holandsko
(3,3 %), Rakúsko (4,4 %) a naopak, najvyššiu Španielsko (18,1 %), Lotyšsko
(17,2 %), Estónsko (17 %). Na Slovensku bolo v júni bez práce 11,7 % ľudí.
Miernejší rast nezamestnanosti je podľa
analytikov pravdepodobne dôsledkom
štátnych schém na záchranu pracovných miest. Okrem toho vlády pumpujú miliardy eur do ekonomiky v snahe
zabrániť sociálnej kríze. Varoval pred ňou aj šéf Euroskupiny Jean-Claude
Juncker. Nezamestnanosť by podľa jeho
slov mohla spôsobiť lavínu politických problémov.
Eurostat informuje, že od júna 2008 o
prácu prišli viac ako tri milióny ľudí žijúcich v eurozóne. Vtedy bola nezamestnanosť na úrovni 7,5 %. Ekonomika v priebehu prvých troch mesiacov
tohto roku medzikvartálne poklesla o 2,5
%. Skromné oživenie sa očakáva začiatkom roku 2010.
Za rok prišlo v Únii o prácu päť
miliónov ľudí, najviac v Pobaltských republikách a Maďarsku.
Štatistický úrad EÚ okrem toho informoval, že spotrebiteľské ceny v eurozóne opäť
v júni poklesli na mínus 0,6 %. Negatívnu infláciu prvýkrát zaznamenali v júni.
Analytici podľa Reuters očakávali pokles
na úroveň mínus 0,4 %.
Ken Wattret z BNP Paribas pre Reuters povedal, že ECB pravdepodobne podceňuje
riziko deflácie. Vývoj by sa v nasledujúcich mesiacoch mohol otočiť a na konci
roka by mali ceny mierne rásť.
Značný pokles cien a mierny nárast nezamestnanosti by podľa ekonómov mohli podporiť nákupnú silu
spotrebiteľov. Podľa Reuters by vítanú
podporu v reálnych príjmoch mohli priniesť lacnejšie tovary.
Európu vidia investori ako bezpečnú
31. 7. 2009
Medzinárodní investori západnú Európu vidia ako blízky a spoľahlivý región pre investovanie, no východná a stredná Európa podľa nich má lepšie vyhliadky zo strednodobého hľadiska.
Podľa každoročného
prieskumu atraktivity Európy priame
zahraničné investície boli prekvapivo rovnomerné, no výsledok za rok 2009 bude
veľmi odlišný.
Komunita investorov Európu vidí ako stabilnejšiu a relatívne bezpečnejšiu ako
rýchlo rozvíjajúce sa krajiny Brazília, Rusko, India a Čína, no z dlhodobého
hľadiska treba očakávať, že investície budú smerovať viac na východ ako západ a
viac na juh ako na sever.
Pre medzinárodných investorov rozvojové regióny neposkytujú dostatočne bezpečný
základ. K rastu svetového
hospodárstva čoraz viac dochádza z východnejších krajín, kombinovaným vplyvom
produkcie komodít a silnejúcej strednej triedy v Ázii.
Podľa správy teraz investori majú vplyvom krízy väčšiu tendenciu vstupovať do
projektov, ktoré sú geograficky blízke, pretože si nemôžu dovoliť podstupovať
riziko investovania do rozvojových trhov a z tejto neistoty môže Európa
profitovať.
Za najbezpečnejšie regióny sú považované západná a stredná Európa spolu s
východnou Európou. Čína, ktorá rok predtým
bola považovaná za najatraktívnejší
región sa zošmykla na tretie miesto. Ďalšie miesta obsadila India, Rusko, Severná
Amerika, a Brazília.
V najbližších troch rokoch však investori očakávajú, že na vrchole rebríčka
bude stredná a východná Európa, nasledovaná Čínou, Indiou a Rusom. Znamená to
teda, že nový Google či Microsoft s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne v
Šanghaji či Mumbaji a nie v Paríži či Berlíne. Najlepšiu pozíciu na rýchly návrat rastu na
úrovni dvojmiestnych čísel majú Čína a India.
Správa však upozorňuje, že skutočný obraz o tom ako globálna recesia ovplyvnila
investovanie sa ešte len ukáže. Investičné rozhodnutia pre rok 2008 totiž boli podpísané
ešte pred tým ako sa kríza rozšírila do celého sveta.
Predĺženie rodičovskej dovolenky v EÚ
31. 7. 2009
Európska exekutíva zverejnila včera návrh na zvýšenie minimálnej dĺžky rodičovskej dovolenky od roku 2011 z troch na štyri mesiace. Ovplyvní to systém vo Veľkej Británii, Írsku, Rumunsku, Portugalsku a na Malte.
Koncom júna sa európski
sociálni partneri dohodli na zvýšení
rodičovskej dovolenky z troch na štyri
mesiace, čo by platilo pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na druh pracovnej
zmluvy.
Novú rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke podpísali 18. júna ETUC,
BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAPME. Ide o prvý prípad, kedy sa európski sociálni
partneri dohodli na aktualizácii obsahu dohody podpísanej v decembri 1995.
Za tvorbu vlastnej zamestnaneckej politiky sú zodpovedné národné vlády. EÚ však
môže vytvoriť všeobecné pravidlá o minimálnych pracovných štandardoch.
Francúzsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko a Litva umožňujú najdlhšiu rodičovskú dovolenku, ktorá
môže byť až tri roky. Írsko, Belgicko, Malta a Portugalsko len tri mesiace.
Na základe návrhov Komisie, akákoľvek diskriminácia na pracovisku včítane znevýhodneného
zaobchádzania pre uplatňovanie práva na rodičovskú dovolenku
by sa malo stať protizákonné. Po návrate
z rodičovskej dovolenky by sa rodičom malo umožniť požiadať o dočasné
prispôsobenie pracovných podmienok (napríklad pracovného času).
„Smartphone“ revolúcia
30. 7. 2009
Európske inštitúcie tento týždeň uzavreli dohodu, ktorá by mala prispieť k ďalšiemu šíreniu inteligentných mobilných telefónov (smartphones) akými sú napríklad BlackBerry či iPhone a zvýšiť tak počet spotrebiteľov využívajúcich mobilné internetové služby.
Širokopásmové internetové služby, ktoré poskytuje v súčasnosti nová generácia
mobilných telefónov (3G a 4G často označované výrazom smartphone – inteligentný
telefón) využívajú hlavne špecifické šírky pásiem (UMTS). Sú lepšie stavané pre
preberanie väčšieho objemu dát, no majú kratší dosah. Počet antén v dôsledku toho viac rastie v
mestských oblastiach a vidiek v novom trende zaostáva.
Podľa údajov, z ktorých čerpá Európska
komisia, v decembri 2008 odhadovali spotrebiteľskú základňu 3G služieb na 90
miliónov v rámci EÚ (najviac v Taliansku, Rakúsku, Švédsku, Veľkej Británii,
kde presahovali 20 % celkového počtu užívateľov mobilných telefónov).
Internet v mobiloch je vnímaný ako budúcnosť webu. Yahoo, ktorý patrí medzi
spoločnosti s najväčším objemom investícií do rozvoja v tejto oblasti odhaduje,
že do desať rokov, väčšina používateľov
webu bude k nemu pristupovať prostredníctvom svojich mobilných telefónov.
Kľúčovým v reforme je teraz oslobodenie nových frekvencií a nie adaptovanie tých istých pásiem pre viac služieb. Toto je
cieľom veľkej časti európskeho telekomunikačného balíka, ktorý sa však v súčasnosti stal rukojemníkom
politických hádok.
V septembri 2009 by malo vojsť do platnosti nové znenie smernice
upravujúcej sieť elektronických komunikácií (GSM).