Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa dostalo do poslednej fázy
16. 5. 2023
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008.
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
„Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky,“ uviedol Guindos. „A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov.“
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu.
Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.
Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov.
Všetky rozhodnutia budú „založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania – a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie,“ uviedol a dodal, že ho „znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii“.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Twitter hľadá inovatívne formy reklamy
15. 9. 2009
Twitter, najrýchlejšie rastúca mikro-blogová služba, hľadá spôsob, ako začať zarábať peniaze. V súlade so zámerom predávať reklamný priestor upravila minulý týždeň vo štvrtok podmienky poskytovania služby. Klasické bannery však predávať nechce, ale hľadá inovatívne formy reklamy.
Nové podmienky používania služby Twitter okrem reklamy prinášajú i zmeny v definovaní vlastníctva, API - aplikácie a SPAMu.
Po dvoch rokoch od svojho založenia teda Twitter vstupuje do fázy, kedy by mal začať prinášať zisk. Služba, ktorá svojim používateľom ponúka možnosť zdieľať neobmedzené množstvo správ v rozsahu 140 znakov, začne predávať reklamný priestor.
Pod otvorenými dverami zakladateľ Twitter myslel zavrhnutie klasického konceptu bannerovej reklamy a skúmanie možností, ako vytvárať relevantné prepojenia medzi užívateľmi Twitteru s obchodnou pridanou hodnotou.
Ak má zostať služba i naďalej bezplatnou pre jej používateľov, prechod k reklame je nevyhnutný. Twitter podľa comScore dosiahol v júni 2009 návštevnosť 44,5 mil. unikátnych prístupov.
Niektorí analytici sú však skeptickí a tvrdia, že reklama na sociálnych sieťach neprináša takú pridanú hodnotu ako v prípade tradičných portálov a webových stránok. Problémom je najmä postoj objednávateľov reklamy, z ktorých mnohí majú k myšlienke, že by sa ich logo alebo značka mali objavovať síce pri kontextovo relevantnom, ale predsa užívateľsky tvorenom obsahu, ktorý je nepredvídateľný a niekedy voči značke i potenciálne ofenzívny, rezervný postoj.
Iná skupina analytikov na druhej strane zdôrazňuje, že používatelia sociálnych médií na nich trávia veľkú časť svojho voľného času, čo vytvára príležitosť pre reklamu.
Hedge fondy sa chcú vyhnúť regulácii EÚ
11. 9. 2009
V snahe vyhnúť sa regulácii správcovia hedge fondov zakladajú vlastné investičné fondy. Začínajú vytvárať nový typ fondov, ktorý nespadá pod nové pravidlá prijaté Európskou úniou.
Európske hedge fondy, ktoré zhodnocujú peniaze odvážnych a bonitných investorov aj prostredníctvom radu rizikových operácií, sa snažia vyhnúť regulácii Európskej únie. Prišli na to, že ak vytvoria iný druh fondov, obmedzenia sa ich nedotknú.
Londýnska spoločnosť Cheyne Capital a spoločnosť Man Group sa rozhodli vytvoriť vlastné investičné fondy, ktoré budú podľa európskych pravidiel spadať pod Podniky kolektívneho investovania cenných papierov (PKIPCP). Investičné fondy PKIPCP boli vytvorené pre drobných investorov.
Fondu Správcovskej spoločnosti stačí zaregistrovať sa v jednej krajine a následne ho môže ponúkať vo všetkých štátoch únie. Tohto typu fondov sa pripravovaná regulácia netýka. Na rozdiel od hedge fondov sa budú nové fondy musieť viac otvoriť aj menším investorom.
Brusel od hedge fondov žiada predovšetkým viac transparentnosti. Predstavitelia fondov sa tomu bránia a tvrdia, že ak budú musieť pravidelne zverejňovať, kam investujú a aké riziko je s tým spojené, prídu o svoje know-how, ktoré ich odlišuje od konkurentov. Po zverejnení prvých návrhov regulácie uvažovali viaceré fondy, že sa presťahujú z krajín Európskej únie do nečlenských štátov, napríklad do Švajčiarska.
Sťahovanie fondov by najviac postihlo Veľkú Britániu. Londýnske firmy spravujú asi 80 % všetkých peňazí, ktoré v hedge fondoch majú Európania. Predstavitelia kráľovstva i mesta preto v Bruseli viackrát lobovali za zmiernenie nových pravidiel. Celkovo spravujú európske hedge fondy asi 300 miliárd eur.
Bankári bránia svoje odmeny
10. 9. 2009
Bankári svoj systém odmeňovania bránia a politickým lídrom odkazujú, že ich prémie krízu nespôsobili. Ale sú aj takí, ktorí si vinu priznávajú.
Výkonný manažment skupiny Credit Suisse Group AG, Morgan Stanley a Deutsche Bank AG spoločne vyhlásili, že svetový finančný systém potrebuje reformu. Napriek tomu bránia svoju kultúru odmeňovania, o ktorej kritici hovoria, že bankárov vedie k podstupovaniu priveľkého rizika.
Vo Frankfurte sa uskutočnila konferencia, na ktorej sa stretla celá bankárska elita. Podľa zástupcu Credit Suisse systém odmeňovania sám o sebe krízu nespôsobil. Zástupca Deutsche Bank vyhlásil, že banky si nemôžu dovoliť, aby prišli o svojich „hviezdnych“ zamestnancov a upozornil, že vojna „o talenty" je v plnom prúde.
Banky reagujú na zvyšujúci sa tlak zo strany regulátorov, centrálnych bánk a vlád. Svojimi opatreniami chcú zabrániť znárodňovaniu finančných gigantov. Tŕňom oku sú už dlhší čas odmeny, ktoré bankári dostávajú za svoje aktivity. Vidina väčšieho zárobku ich ženie k tomu, aby podstupovali obrovské riziká.
Bankári vo svojom stanovisku však nie sú jednotní. Zástupca z Erste Group Bank AG sa domnieva, že vysoké prémie bankárov boli čiastočne zodpovedné za krízu a výkonná moc finančných inštitúcií musí rešpektovať znechutenie verejnosti.
Podobne zmýšľa aj zástupca HSBC. Bankári aj podľa neho urobili veľa prešľapov. Ciele, ktoré treba dosiahnuť na získanie prémií boli nastavené zle a nemyslelo sa na dlhodobé dôsledky.
Na víkendovom stretnutí skupiny krajín G20 ministri financií a guvernéri centrálnych bánk navrhli regulačný rámec, podľa ktorého by banky mali odkladať viac zdrojov na horšie časy, okrem toho si chcú nechať vypracovať podrobnú správu za akých podmienok banky dávajú prémie.
Regulátori a politici sa zhodujú, že riskantné operácie, ktoré bankári s vidinou vysokých zárobkov podstupovali, boli jednou z hlavých príčin súčasnej krízy. Zatiaľ sa však nedohodli na tom, ako ich budú obmedzovať.
Status európskej s. r. o. a MSP
10. 9. 2009
Niektorí lídri z radov malých a stredných podnikov (MSP) tvrdia, že odchádzajúca Komisia bola najlepšou akú malé a stredné podniky zažili.
Na druhej strane vznikajú však obavy, že pokiaľ sa nové zloženie exekutívy nevyberie tým správnym smerom, môžu sa prehliadnuť záväzky plynúce zo Zákona o malých a stredných podnikoch (Small Business Act – SBA).
Predseda Komisie José Manuel Barroso spomína vo svojich prioritách na nadchádzajúce funkčné obdobie v rámci štyridsaťtristranového textu iniciatívy zamerané na MSP len päťkrát.
Chce sa zamerať na nastolenie ekonomickej stability, tvorbu pracovných miest a rozvoj podnikateľskej kultúry v Európe. Uvedomuje si, že trh MSP je potrebné sprístupniť. Zároveň však zdôraznil, že bude potrebné stvoriť „šikovný“ regulačný rámec, ktorý vytvorí rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a záťažou malej firmy.
Spoločnosti načrtnutú snahu o presadenie statusu európskej s. r. o. uvítali, lebo v nej vidia zjednodušenie expanzie v rámci celého jednotného trhu. Problematická však ostáva dostupnosť rýchlo rastúcich trhov.
Dokument poukazuje na správne výzvy a jasne hovorí o tom, čo chce silná Európa na medzinárodnom poli – spravodlivú a vyrovnanú súťaž a sociálnu stabilitu. Očakávať detaily ohľadom podnikania či byrokracie by nebolo správne. MSP v nepotrebujú nový SBA (Zákon o malých a stredných podnikoch) ale v každom prípade potrebujú, aby ten súčasný fungoval.