Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa dostalo do poslednej fázy
16. 5. 2023
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008.
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
„Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky,“ uviedol Guindos. „A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov.“
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu.
Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.
Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov.
Všetky rozhodnutia budú „založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania – a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie,“ uviedol a dodal, že ho „znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii“.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Do roku 2011 by eurozóna mala ukončiť podporu ekonomík
2. 10. 2009
Stimulačné opatrenie na podporu ekonomiky by členské krajiny eurozóny mali ukončiť najneskôr do roku 2011, aby mohli začať splácať rastúce verejné dlhy. Na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií krajín Európskej únie vo švédskom Göteborgu to vo štvrtok uviedol prezident Európskej centrálnej banky.
Od stimulačných opatrení je potrebné upustiť kvôli hospodárskemu oživeniu a zvýšeniu dôvery v ekonomiku. Podniky i občanov je potrebné ubezpečiť, že v hromadení dlhov vlády nebudú pokračovať.
Ministri financií sa zhodli na tom, že ekonomike je potrebné pomáhať až do doby, kým nepríde hospodárske oživenie. Konečný termín na odchod od stimulácie ekonomiky však veľa krajín kvôli neistote, kedy oživenie príde, odmietlo stanoviť.
MMF zmiernil odhad strát bánk
1. 10. 2009
Svoj odhad strát bánk za uplynulých šesť mesiacov MMF zmiernil. Budúci rok však vidí negatívne. Od roku 2010 by európske banky mali prísť o 400 miliárd €. Týmto problémom sa budú na dnešnom stretnutí zaoberať ministri financií.
Súčasné a potenciálne straty z toxických aktív klesli za uplynulých šesť mesiacov o 600 miliárd USD. Priaznivejšie vyhliadky v porovnaní s aprílovými odhadmi najhoršieho možného vývoja uvítali finanční operátori. Nové údaje však nie sú len pozitívne.
Podľa odhadov fondu straty európskych bánk v dôsledku toxických aktív a zlých pôžičiek budú v najbližších mesiacoch rásť a v roku 2010 by mali dosiahnuť až 420 miliárd €.
Daňová amnestia v Taliansku
30. 9. 2009
Pripravovaná daňová amnestia v Taliansku by do štátnej pokladnice mohla priniesť približne 300 miliárd €. Taliani podľa daňových úradov majú len na kontách švajčiarskych bánk uložených okolo 125 miliárd €.
Amnestia, ktorú by mal taliansky parlament tento týždeň schváliť, Talianom umožní vyhnúť sa trestnému stíhaniu za pôvodné zatajenie časti príjmov, ak zaplatia pokutu vo výške 5 % z týchto príjmov.
Českí senátori spochybňujú Lisabonskú zmluvu ako celok
30. 9. 2009
Sedemnásť českých senátorov podalo na Ústavný súd ČR novú sťažnosť na Lisabonskú zmluvu. Spochybňujú v nej ústavnosť Lisabonskej zmluvy ako celku, nielen jej časti, ako to bolo v prípade prvého podania, kde súd nekonštatoval nesúlad.
Vynesenie rozhodnutia môže Ústavnému súdu trvať až šiesť mesiacov. Český minister pre európske záležitosti tvrdí, že tento vývoj aspoň odstráni pochybnosti o tom, či je Lisabonská zmluva kompatibilná s českým ústavným poriadkom.
Ak ústavný súd povie, že Lisabonská zmluva nie je protiústavná, prezidentovi Václavovi Klausovi by už nič nemalo brániť v podpise dokumentu.
Český premiér priznal, že zo zahraničia cítiť rastúcu nervozitu.