Zvyšovanie sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, znie z ECB
15. 5. 2023
Prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg. ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
"Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky," uviedol Guindos. "A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov." ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu. Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie. Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Všetky rozhodnutia budú "založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania - a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie," uviedol a dodal, že ho "znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii".
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nórsko škrtí projekt „batérie Európy“
26. 7. 2018
Nórska vláda pozastavila vydávanie licencií na výstavbu ďalších podmorských prenosových káblov. Premiérka Erma Solbergová vyhlásila, že jej kabinet nebude schvaľovať ďalšie podmorské vedenia, kým sa nedokončia tie rozostavané a nepreukáže sa ich prínos. Premiérka tak vychádza v ústrety firmám a odborom, ktoré sa boja nárastu ceny elektriny.
Rozhodnutie prichádza v čase, keď sa začalo kladenie 623 kilometrov dlhého kábla, ktorý povedie pod morským dnom a spojí energetické sústavy Nemecka a Nórska. Nemecko tak získa odbyt pre elektrinu z baltských a severomorských veterných mlynov v prípade nadbytku počas veterného počasia.
Nemecké pivovary trápi malý počet fliaš
25. 7. 2018
Pivovary sú uprostred hlavnej sezóny, časť producentov v Nemecku však rieši kapacitné problémy. Nemajú totiž dostatok sklenených fliaš, do ktorých by stáčali pivo, ktoré sa predáva v supermarketoch. Výška záloh totiž zrejme dostatočne nemotivuje Nemcov vracať prázdne obaly.
Fľaše chýbajú napríklad pivovaru Fiege zo západonemeckého mesta Bochum, ktoré vyzvalo spotrebiteľov na Facebooku na ich aktívnejšie vracanie: „Potrebujeme vašu pomoc. Napriek tomu, že pravidelne nakupujeme nové fľaše, v našich pivovaroch obaly dochádzajú. Preto kým odídete na dovolenku, privezte nám, prosím, prázdne fľaše Moritz Fiege. Najprv záloha, potom párty!“ Výzva zrejme zabrala, ľudia totiž vo väčšej miere začali prinášať prázdne obaly.
Česko má na poštách krízu. Slovensko na ňu našlapuje
24. 7. 2018
Dve podobné krajiny, no dve rozdielne situácie. V Českej republike doručuje pošta zásielky neskoro a na tisíc voľných miest sa nikto nehlási. Na svoje balíky čakajú najčastejšie obyvatelia Prahy, no aj Brna či Plzne. Dôvodom sú nízke mzdy.
Slovensko sa s nedostatkom pracovnej sily zatiaľ vysporiadalo, aj keď sú zárobky poštárov ešte nižšie ako u susedov. U nás aktuálne hľadajú len desiatky pracovníkov. Slovenská pošta tvrdí, že jej chod ohrozený nie je a zásielky doručujú včas. Nahnevaní zákazníci na sociálnych sieťach však tvrdia niečo iné. Dlhé čakanie na zásielky a rady pri okienkach pociťuje najmä Bratislava, kde je neobsadená približne stovka miest. Zásielka na vašu poštu dorazí, no do schránky vám ju nemá kto doručiť, to je reálny problém u našich západných susedov. Ľudia tam na svoje listy či balíky čakajú aj dlhšie ako týždeň. Česká pošta má veľké výpadky zamestnancov a pociťovať to už začínajú aj zákazníci.
10 rokov, odkedy poznáme eurokurz
23. 7. 2018
Tridsať korún za euro. Zhruba takýto výmenný kurz stanovila centrálna banka pred desiatimi rokmi, presne 8. júla 2008. Zavŕšila sa tak príprava Slovenska na vstup do bloku európskych krajín platiacich spoločnou menou. Podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa malo prijatie eura na Slovensku primárne politické pozadie. Symbolicky sme tak urobili ďalší krok na západ.
Okrem praktických výhod integrácie prináša monetárna únia aj ekonomické benefity, hlavne stabilizačné, tvrdí analytik. „Členstvo v menovom bloku má priniesť krajine dve veci – nižšiu infláciu a nižšie úročenie. A tieto efekty sa dostavili,“ zhodnotil Boros. Priemerná inflácia pred zavedením eura sa pohybovala na úrovni 6,6 percenta, od prijatia eura poklesla na 1,8 percenta. Z krajiny s treťou najvyššou infláciu v rámci V4 sme sa stali krajinou s najnižšiu hodnotou v zoskupení, pripomína analytik.