Zvyšovanie sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, znie z ECB
15. 5. 2023
Prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg. ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
"Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky," uviedol Guindos. "A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov." ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu. Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie. Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Všetky rozhodnutia budú "založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania - a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie," uviedol a dodal, že ho "znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii".
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Po koordinovanom stimule by mala nasledovať koordinovaná konsolidácia
20. 1. 2009
Podľa českého predsedníctva by Európska únia mala po finančnej injekcii do európskej ekonomiky začať spoločne znižovať rozpočtové schodky.
Tento dokument však nemá
bezvýhradnú podporu únie. Kým Nemci a Holanďanie súhlasia, Francúzi, Gréci a
Taliani, ktorí sú svojou menšou rozpočtovou disciplínou dlhodobo známi, sú
proti. Hospodárske krízy však môžu znamenať výrazný impulz na dôležité
štrukturálne reformy.
Česko sa nechce vzdávať vlastnej meny
19. 1. 2009
Podľa viceguvernéra ČNB sa Česko pre súčasnú globálnu krízu nemusí vzdávať svojej meny.
Prijatie eura v prípade Českej republiky nie je odchodom od zlej meny k
dobrej, ale výmenou jednej dobrej meny za druhú. Preto
sa v aktuálnej analýze ČNB odhaduje vstup českej koruny do ERM II ako pomerne
rizikový. Termín zavedenia spoločnej
meny vláda plánuje oznámiť 1. novembra 2009.
Britská banky dostanú ďalší záchranný balíček
19. 1. 2009
Je to už druhý záchranný balík v priebehu troch mesiacov na pomoc britskému finančnému sektoru. Tento krok by mal povzbudiť finančné inštitúcie, aby znovu začali poskytovať úvery podnikateľom aj domácnostiam.
V
dôsledku odpisov ďalších strán akcie britských bánk v predchádzajúcich dňoch
opäť prudko klesli. Britská Royal Bank Of Scotland skončila hospodárenie za
minulý rok s rekordnou
stratou 20 miliárd GBP (22,49 milirady eur). Ide o najväčšiu stratu v histórii
britských firiem. Britská vláda sa rozhodla zvýšiť svoj podiel v druhej
najväčšej banke v krajine na
takmer 70 %.
Deficit zahraničného obchodu EÚ
16. 1. 2009
Zahraničný obchod Európskej únie so zvyškom sveta vykázal v novembri minulého roku schodok 23,8 mld. eur.
Najväčší obchodný
prebytok spomedzi jednotlivých členských štátov EÚ dosiahlo za desať mesiacov
Nemecko (158,6 mld. eur), nasledovalo Holandsko (35,8 mld. eur) a Írsko (22,6
mld. eur). Najväčší deficit zahraničného obchodu (101,4 mld. eur) evidovala
Veľká Británia, nasledovalo Španielsko
(deficit 78,7 mld.), Francúzsko (57,2 mld. eur) a Grécko (30,5 mld.
eur).