Zvyšovanie sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, znie z ECB
15. 5. 2023
Prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg. ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
"Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky," uviedol Guindos. "A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov." ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu. Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie. Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Všetky rozhodnutia budú "založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania - a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie," uviedol a dodal, že ho "znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii".
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Propagovanie inovácií supermarketmi
21. 1. 2010
Veľké maloobchodné siete by mali pomáhať pripraviť spotrebiteľov na zavádzanie inovácií v potravinárskom sektore. Informovali o tom vrcholoví pracovníci Riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľov, ktorý je súčasťou Európskej komisie.
Európska komisia v októbri 2009 začala vyšetrovanie sietí maloobchodných potravinových reťazcov kvôli podozreniu, že nútia malých farmárov a iných kupcov uzatvárať nevýhodné zmluvné záväzky. Cieľom vyšetrovania je zabrániť, aby dochádzalo k ďalšiemu zvyšovaniu cien potravín. Komisia týmto krokom chce zabezpečiť, aby farmári získali spravodlivý podiel z ceny finálnych produktov.
Súčasťou širšej snahy o zlepšenie situácie v potravinárskom odvetví je aj založenie Fóra pre dodávateľov potravín do supermarketov. Fórum má spojiť verejnosť, regulátorov a podniky z celého odvetvia, aby situáciu v sektore maloobchodného predaja potravín spoločne prediskutovali.
Zavedenie nanotechnológií sa v posledných rokoch spomína čoraz viac. Budúci komisár pre životné prostredie a bývalý komisár pre vedu a výskum Janez Potočnik prednedávnom vyhlásil, že existujúca legislatíva v oblasti chemických látok nie je postačujúca na regulovanie nanomateriálov.
Vyskytli sa tiež správy, že spoločnosti, ktoré predávajú produkty obsahujúce nanotechnológie, zámerne zakrývajú tento fakt zo strachu pred reakciou spotrebiteľov. Vplyv nanotechnológií na ľudské zdravie nie je dostatočne preskúmaný, aj keď môžu zlepšiť chuť a predĺžiť trvanlivosť výrobku.
Šéf generálneho riaditeľstva Sanco, ktorá je súčasťou Európskej komisie, na stretnutí s maloobchodníkmi zdôraznil, že supermarkety by mali byť v popredí procesu informovania zákazníkov o rizikách a výhodách noviniek, akými sú napríklad nanotechnológie.
V rebríčku ekonomickej slobody si Slovensko polepšilo
20. 1. 2010
Podľa výsledkov Indexu ekonomickej slobody, ktorý zostavujú washingtonská nadácia Heritage Foundation a renomované hospodárske noviny Wall Street Journal na základe porovnávania ekonomickej slobody v 179 krajinách sveta, je ekonomicky najslobodnejšou krajinou na svete opäť Hongkong.
Na druhom mieste sa umiestnil Singapur a tretia je Austrália, po ktorej nasledujú Nový Zéland, Írsko, Švajčiarsko a Kanada. Všetky zmienené štáty boli vyhodnotené ako úplne slobodné. Jedenásta Británia a ôsme Spojené štáty dostali hodnotenie „prevažne slobodné“.
Posledné priečky (179. miesto) obsadila Kórejská ľudovodemokratická republika a tesne pred ňou skončili Zimbabwe a Kuba. Ekonomické pomery v týchto štátoch boli označené ako "represívne". Podobné hodnotenie získal napríklad aj Vietnam (144. miesto).
Dobrú známku nedostala ani Čína (140. miesto) s hodnotením „prevažne neslobodná“.
Index sa zostavuje na základe vyhodnotenia slobody v desiatich ekonomických kategóriách, vrátane osobnej slobody, slobody podnikania, slobody obchodu, perspektívy ďalšieho rozvoja, konkurencie či úrovne korupcie. Každá z krajín dostane od 1 do 10 bodov v jednotlivých kategóriách, takže maximálne môže získať 100 bodov.
Prvý Hongkong v najnovšom prieskume dosiahol 89,7 bodu, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 0,3 bodu menej. Slovensko, ktoré získalo 69,7 bodu a obsadilo 35. priečku, si v porovnaní s minulým rokom polepšilo o jednu priečku. Ekonomické pomery v krajinách, ktoré dosiahli od 60 do 69,9 bodu, sa považujú za "stredne slobodné".
Lepšie umiestnenie zo susedných štátov dosiahlo len Česko - 69,8 bodu a 34. priečku. Maďarsko so 66,1 bodu je na 51. mieste a Poľsko má 63,2 bodu a obsadilo 71. priečku.
Obnova Grécka
19. 1. 2010
Ministri financií štátov eurozóny včera vyslovili dôveru v schopnosť Grécka samostatne prekonať krízu zadlženosti. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý bol opätovne zvolený za predsedu Euroskupiny, vyzval šestnástku, aby lepšie koordinovala svoje ekonomiky. Chce, aby sa štátom, ktoré majú oveľa vyššiu infláciu či priemernú mzdu ako ich susedia, zaviedli formálne varovania.
Minulý týždeň Grécko predložilo plán, ako sa zbaviť obrovských dlhov a vyhnúť sa bankrotu. Plán zahrnuje bolestivé škrty vo výdavkoch a zvyšovanie daní. Premiér Juncker vyhlásil, že grécky ľud musí byť statočný a že verí, že vláda urobí všetko, čo bude jej v silách, aby vyriešila svoj problém, ktorý sa stal problémom celej eurozóny.
Je si istý, že krajina v rozumnom čase dokáže nadobudnúť stabilitu verejných financií. Komisár pre menové záležitosti Joaqín Almunia tvrdí, že Komisia plánuje zodpovedne a dôkladne monitorovať implementáciu gréckych opatrení na redukciu dlhov. Zástupcovia EÚ budú sledovať tri štádia stratégie, ktorá má začať v júni. Okrem toho budú dohliadať na pravdivosť štatistických údajov, ktorých falšovanie vyvolalo medzinárodný škandál.
Od budúceho mesiaca môžu členské štáty eurozóny, vrátane Slovenska, očakávať varovania zo strany Európskej komisie v prípade, že ich politika sa príliš odchyľuje od ostatných v širších, ale aj špecifických oblastiach akou je inflácia, platy či aktuálny stav deficitu. Viac pozornosti sa bude venovať aj národným menám úzko spojených s eurom, najmä pokiaľ ide o krajiny, ktoré chcú v krátkom čase vstúpiť do eurozóny.
Rómske organizácie podporujú Šefčoviča
18. 1. 2010
Štyri rómske organizácie podporili otvoreným listom Maroša Šefčoviča, slovenského nominanta za komisára, ktorého niektorí stredo-praví europoslanci napadli za údajne protirómske vyhlásenia.
V liste sa píše, že M. Šefčovič bol voči požiadavkám a aktivitám rómskych združení dosiaľ vždy veľmi ústretový a pripravený spoločne presadzovať rómske projekty. Vyhlásili to lídri štyroch rómskych mimovládnych organizácií.
Pre Šefčoviča vyhlásenie môže priniesť vítanú podporu. Dnes ho čaká vypočutie v Európskom parlamente a EPP pred niekoľkými dňami vyhlásila, že bude žiadať vysvetlenie „neakceptovateľných“ poznámok na adresu rómskej komunity.
Slovenský europoslanec Eduard Kukan (EPP) pre EurActiv povedal, že útoky na Šefčovia sa uskutočnili na „národnom pozadí“, napriek tomu, že maďarskí kolegovia z jeho vlastnej stredo-pravej skupiny tvrdia, že konajú „v najlepšom záujme EPP“. Podľa E. Kukana to nie je pravda a útoky sú „neférové“.