Zvyšovanie sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, znie z ECB
15. 5. 2023
Prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg. ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
"Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky," uviedol Guindos. "A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov." ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu. Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie. Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Všetky rozhodnutia budú "založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania - a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie," uviedol a dodal, že ho "znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii".
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Národné klimatické plány
2. 2. 2010
OSN v pondelok oznámila, že návrhy vlastných národných klimatických plánov jej doteraz predložilo 55 krajín, ktoré spoločne produkujú takmer 80 percent svetových emisií skleníkových plynov. Podľa predsedu UNFCCC Yvo de Boera, ide o dôležitý impulz v diskusiách OSN o klimatických zmenách.
Sekretariátu OSN svoje klimatické národné záväzky predložila už viac ako štvrtina krajín sveta, ktoré sa podieľajú na tvorbe globálnych emisií CO2 takmer štyrmi pätinami.
Yvo de Boer spresnil, že ide o 55 zo 194 krajín, ktoré spoločne produkujú 78 percent emisií CO2 v energetike.
V roku 2010 by mali klimatické vyjednávania vyvrcholiť svetovým summitom COP16, ktorý je naplánovaný na 29. novembra - 10. decembra 2010 v Mexiku.
Na tému klimatických rokovaní by sa malo zamerať i ďalšie zasadnutie Európskej rady v Bruseli.
Modernizácia elektrickej siete v EÚ
1. 2. 2010
Európska komisia vypracúva plán pre rozvoj elektrických sietí. Plán slúži na to, aby siete boli pripravené pre plnohodnotné prenášanie elektriny z obnoviteľných zdrojov, napríklad z pobrežných veterných parkov. Je to súčasť cieľa, aby obnoviteľné zdroje energie tvorili minimálne 20 % mixu do roku 2020.
Koncept Transeurópskych energetických sietí nahradí Komisia novým plánom na rozvoj elektrických prenosových sústav. Pravdepodobne do konca tohto roka Komisia vytvorí infraštruktúrny balík, v ktorom sa zameria na požiadavky na energetickú sieť.
Európske energetické siete by podľa Komisie mali byť oveľa viac prepojené a mali by dokázať plnohodnotne pripojiť i obnoviteľné zdroje, zvlášť veľké veterné parky na pobreží Severného mora.
Posledná veľká modernizácia sa vykonala v 70-tych rokoch. V tomto období sa začali intenzívne stavať jadrové elektrárne.
Neistá budúcnosť platieb cez mobil
29. 1. 2010
Francúzsko tento rok spúšťa prvé európske platby prostredníctvom SIM kariet v mobilných telefónoch, takzvané m-platby. Zdá sa však, že m-platby čelia neistej budúcnosti, keďže operátori sa obávajú o rentabilnosť týchto služieb a spotrebitelia zasa hrozby, kto všetko bude môcť ich operácie sledovať.
Jedným z hlavných vyjednávačov počas rokovaní medzi európskymi bankami a mobilnými operátormi pri aplikovaní pravidiel vyplývajúcich z iniciatívy SEPA (Jednotná platobná oblasť platieb v eurách), ktorá rozširuje pole pôsobnosti aj pre mobilné telefóny bol Nór Dag-Inge Flatraaker.
Zavádza totiž službu bezhotovostných m-platieb prostredníctvom inteligentných SIM kariet s nahratými údajmi o účte a kreditných a debetných kartách. Tie umožnia bezkontaktné platby pri špeciálnych termináloch, ktoré nevyžadujú fyzický kontakt. Francúzske pokusy podľa Flatraakera ukázali, že m-platby sa ujali najviac v prípade služieb verejnej dopravy, no len veľmi málo pri nákupe v obchodoch. Maloobchodníci nebudú mať vôľu inštalovať bezkontaktné terminály, kým nebude takúto formu platby využívať dostatok zákazníkov.
Najväčšou hrozbou pre užívateľov služby môže byť ukradnutie mobilného telefónu. Zlodej by mohol platby uskutočňovať bez toho, aby banka či predajca vedel, že ide o odcudzené zariadenie.
Jednotný spiatočný lístok z Bratislavy do Rakúska
29. 1. 2010
S ďalšou cezhraničnou novinkou prichádza bratislavský dopravný podnik. Spolu s rakúskym železničným dopravcom ponúkne od 1. februára jednotný spiatočný lístok z Bratislavy do rakúskych obcí Petronell-Carnuntum a Fischamend. Lístok bude platiť na medzinárodnej autobusovej linke 901.
Bratislavčanom sa tak priblíži unikátny archeologický park Carnuntum s rímskymi vykopávkami. A vďaka lístku sa dostanú aj k mnohým ďalším výletným cieľom.
Lístky bude možné kúpiť v automatoch na slovenských zastávkach linky 901 (Nový most a Einsteinova). Pre deti od 6 do 14 rokov a psy bude cestovné zľavnené. Pre deti do 6 rokov bude preprava bezplatná, rovnako aj pre detské kočíky a vodiace psy. Pre prepravu bicyklov budú platiť tarifné podmienky jednotlivých prepravcov.