Zvyšovanie sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, znie z ECB
15. 5. 2023
Prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg. ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
"Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky," uviedol Guindos. "A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov." ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu. Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie. Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov. Všetky rozhodnutia budú "založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania - a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie," uviedol a dodal, že ho "znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii".
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Summit proti špekulantom, ktorí neveria euru
9. 2. 2010
Makléri hedžových fondov podľa Financial Times stavili už takmer osem miliárd dolárov (5,81 mld. eur) na oslabovanie spoločnej európskej meny. Podpísala sa pod to najmä situácia v Grécku, ale aj Španielsku či Portugalsku. Podľa špekulantov sa pravdepodobnosť, že niektorá z týchto krajín bude musieť vyhlásiť štátny bankrot, zvyšuje. Už vo štvrtok sa preto predstavitelia Európskej únie zídu na mimoriadnom summite.
Aktivity hedžových fondov veľmi dobre odráža štatistika derivátovej burzy v Chicagu. Podľa tejto štatistiky špekulanti uzatvorili už vyše 40-tisíc stávok proti euru. V piatok sa spoločná mena dostala na osemmesačné minimum voči doláru. Dnes došlo k jej miernemu posilneniu na 1,3683 dolára za euro.
Grécko, Španielsko i Portugalsko sa snažia trhy upokojiť a tvrdia, že majú plány, ktoré zabránia nekontrolovanému rastu dlhu.
Už vo štvrtok sa predstavitelia Európskej únie zídu na mimoriadnom summite. Diskutovať majú o kríze, no podľa predpokladov analytikov by sa mohli dohodnúť aj na pomoci Grécku. Podľa agentúry Reuters v dôsledku mimoriadneho summitu skrátil svoju návštevu Austrálie aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet, čo je znamením, že ECB by mohla chystať pomoc Grécku.
Podľa trhového stratéga spoločnosti Sumitomo Trust Bansk existuje možnosť, že EÚ by mohla angažovať ECB na pomoc Grécku. Takáto pomoc by podľa neho mohla zmierniť obavy o fiškálne zdravie, ktoré sa rozšírili aj na Španielsko a Portugalsko.
Grécky minister financií pre agentúru Bloomberg však povedal, že zahraničie žiadať o pomoc nechcú a deficit bude riešiť vláda. Pomôcť by jej v tom malo vyššie ako plánované príjmov štátneho rozpočtu. V januári už tieto príjmy o niekoľko percentných bodov plán prekročili.
Grécko sa v problémoch topí pre svoj vysoký deficit, ktorý by tento rok mal dosiahnuť 12,7 percenta hrubého domáceho produktu. Krajiny eurozóny by však svoje deficity mali držať pod tromi percentami HDP. Grécko sľubuje, že do nastaveného limitu sa vtesná v roku 2012.
Európska únia má zvyčajne do roka štyri summity. V prípade naliehavých problémov sa však môžu uskutočniť ďalšie. Reuters pripomína tiež skutočnosť, že hoci prezident ECB sa zvykne summitov zúčastňovať, nechodí na každý. Ostatný summit únie sa pritom konal len v januári a ďalšie pravidelné stretnutie sa má uskutočniť v marci.
Slovenský podpredseda Európskej komisie potvrdený
9. 2. 2010
V Štrasburgu dnes Európsky parlament schválil novú Európsku komisiu na čele so staronovým predsedom Josém Manuelom Barrosom. Slovenský zástupca Maroš Šefčovič bude v novej komisii zastávať post podpredsedu zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Svojho päťročného mandátu by sa Komisia v novom zložení mala ujať zajtra.
Hlasovanie o dôvere sa pôvodne malo uskutočniť už vlani na jeseň, odklad spôsobili problémy so zavedením Lisabonskej zmluvy. Ďalší posun bol v januári, keď svoju kandidatúru stiahla dezignovaná bulharská komisárka Rumjana Želevová, obvinená zo zatajovania svojich obchodných aktivít. Na post Bulharsko nominovalo novú komisárku Kristalinu Georgievovú.
V 27-člennej komisii pod vedením Barrosa je trinásť komisárov, ktorí pôsobili na komisárskych postoch aj doteraz, z toho sedem celý uplynulý mandát. EK bude mať sedem podpredsedov. Prvou podpredsedníčkou je Catherine Ashtonová, ktorá je zároveň aj vysokou predstaviteľkou EÚ pre spoločnú zahraničnú politiku.
Prehľad všetkých eurokomisárov podľa krajín:
Belgicko - Karel De Gucht: obchod
Bulharsko - Kristalina Georgievová: medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc
Cyprus - Andrulla Vassiliová: vzdelávanie, kultúra, viacjazyčnosť a mládež
Česká republika - Štefan Füle: rozširovanie a európska susedská politika
Dánsko - Connie Hedegaardová: Opatrenia na ochranu klímy
Estónsko - Siim Kallas: doprava, podpredseda EK
Fínsko - Olli Rehn: hospodárske a menové záležitosti
Francúzsko - Michel Barnier: vnútorný trh a služby
Grécko - Maria Damanakiová: Námorné záležitosti a rybné hospodárstvo
Holandsko - Neelie Kroesová: digitálna agenda, podpredsedníčka EK
Írsko - Máire Geogheganová Quinnová: výskum, inovácie a veda
Litva - Algirdas Šemeta: dane, colná únia, audit a boj proti korupcii
Lotyšsko - Andris Piebalgs: rozvoj
Luxembursko - Viviane Redingová: spravodlivosť a základné práva, podpredsedníčka EK
Maďarsko - László Andor: zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie
Malta - John Dalli: zdravotníctvo a ochrana spotrebiteľov
Nemecko - Günther H. Oettinger: energetika
Poľsko - Janusz Lewandowski: rozpočet a finančné plánovanie
Portugalsko - José Manuel Barroso, predseda EK
Rakúsko - Johannes Hahn: regionálna politika
Rumunsko - Dacian Ciolos: poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Slovensko - Maroš Šefčovič: medziinštitucionálne otázky a administratíva, podpredseda EK
Slovinsko - Janez Potočnik: životné prostredie
Španielsko - Joaquín Almunia: hospodárska súťaž, podpredseda EK
Švédsko - Cecilia Malmströmová: vnútorné záležitosti
Taliansko - Antonio Tajani: priemysel a podnikanie, podpredseda EK
Veľká Británia - Catherine Ashtonová: podpredsedníčka EK, Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Euro zachraňovala G7
8. 2. 2010
Európski ministri financií a centrálni bankári zo skupiny najrozvinutejších krajín sveta G7 cez víkend ubezpečovali, že Európa si vyrieši problémy sama bez pomoci Medzinárodného menového fondu.
Hovorilo sa o Grécku, Portugalsku a Španielsku a šéf ministrov financií eurozóny Jean-Claude Juncker presviedčal svojich partnerov, že Európa si problém s nimi vyrieši sama. Reagoval tak na obavy svetových finančných trhov, že problémy zadlženého Grécka sa môžu zopakovať v ďalších krajinách. V poklese akciových trhov aj hodnoty eura sa odrazila nechuť investorov riskovať.
Kurz eura sa v piatok dostal k hranici 1,36 dolára za euro, čo bolo najmenej od mája minulého roka. V Španielsku a Portugalsku sa zvýšila riziková prirážka na vládne dlhopisy, čo znamená, že dnes si tieto krajiny požičiavajú drahšie ako pred pár mesiacmi.
Jeden z analytikov hovorí, že špekulácie o ohrození ďalších krajín eurozóny sú prehnané. Grécko si napríklad dokázalo nedávno cez štátne dlhopisy požičať osem miliárd eur, na rozdiel od Maďarska, ktoré zostalo odkázané na pomoc Medzinárodného menového fondu. Opatrenia na znižovanie zadlženia nedávno prijali Grécko aj Španielsko.
Bankový účet je najčastejšie využívaným produktom
5. 2. 2010
Obchodný vzťah s nejakou finančnou inštitúciou má na Slovensku vyše 80 % ľudí starších ako 15 rokov. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti GfK Group, ktorý sa uskutočnil v štrnástich krajinách strednej a východnej Európy. Obdobná situácia je v krajinách Česká republika, Chorvátsko, Ukrajina a Maďarsko. V rovnakej vekovej kategórii má obchodný vzťah s bankou každý obyvateľ v Rakúsku a Slovinsku.
V menšej miere využívajú služby finančných inštitúcií obyvatelia Bosny a Hercegoviny, Ruska a Srbska, kde ich je 70 %. Kým v skupinách pri ľuďoch s pravidelným zamestnaním vo veku 20 až 50 rokov tento pomer rastie, v iných cieľových skupinách – napríklad mladí ľudia do 19 rokov a starší ľudia vo veku nad 60 rokov sa čísla veľmi nemenia.
Bankový účet je najčastejšie využívaným produktom.
Spoločným znakom vývoja v strednej a východnej Európe v posledných rokoch bolo rozširovanie nových informačných a komunikačných technológií, ako sú mobilné telefóny a internet. V niektorých krajinách EÚ je počet užívateľov internetu vyšší ako v štátoch južnej Európy. Na dôležitosti naberá aj využívanie prostriedkov moderného trhu so službami, čo je vidieť aj na samotnom počte ľudí, ktorí sa zaoberajú sporením, alebo investovaním.
Vo všeobecnosti platí, že tam, kde peniaze sú, sa skôr minú, ako by mali byť usporené a investované, čo je tiež dôsledok finančnej krízy