Zo starých eurofondov zostáva vyčerpať viac ako tri miliardy eur
13. 10. 2023
Z nevyčerpaných eurofondov pôjde 1,10 miliardy eur na riešenie energokrízy, 94,84 milióna eur na podporu ukrajinských utečencov a 1,84 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov.
Slovensko využilo z eurofondov v programovom období 2014 až 2020 k 30. septembru tohto roka 11,47 miliardy eur, z celkovej sumy 14,50 miliardy eur. Čerpanie dosiahlo úroveň 79,08 %. Do marca budúceho roka zostáva vyčerpať ešte 3,03 miliardy eur.
Vyplýva to z informatívneho materiálu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorý v stredu schválila vláda.
Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov.
„Efektívne dočerpanie eurofondov do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli. Všetky úhrady výdavkov v rámci projektov v súlade s európskou legislatívou sú prijímatelia povinní vykonať do 31. decembra tohto roka," uviedol rezort investícií v materiáli.
Vo výzvach a vyzvaniach na riešenie problematiky migračnej krízy súvisiacej s konfliktom na Ukrajine (FAST CARE) bolo z celkovej sumy 339,56 milióna eur zazmluvnených 93,46 % a vyplatených 72,07 %. Od 15. mája tohto roku sa alokácia vo výzvach a vyzvaniach zvýšila o 16,45 milióna eur a čerpanie o 244,72 milióna eur.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
O vlastné kryptomeny začínajú mať záujem aj centrálne banky
19. 12. 2017
Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. O kryptomeny sa nezaujíma už len verejnosť a ekonómovia, čoraz väčšiu pozornosť získavajú aj u centrálnych bankárov. Dôvodom je prudký vzostup bitcoinu, ktorého hodnota v tomto roku stúpla o viac ako 1800 percent. Viaceré medzinárodné finančné inštitúcie sa tak začínajú zaoberať vytvorením alternatív, ktoré by mohli uspokojiť investičný dopyt. Uvádza sa to v najnovšom čísle odborného bankového časopisu Biatec, ktorý vydáva Národná banka Slovenska (NBS). Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. Hoci väčšina ich nevyhlásila za ilegálne, vydala varovanie pred ich používaním.
Odlišný prístup. "Kým niektoré banky vydali úplný zákaz používania kryptomien ako Čína a Bolívia, väčšina vydala varovanie pre finančných spotrebiteľov vrátane NBS, ktorá tak urobila v roku 2013," píše časopis. Napríklad japonská centrálna banka pripravuje novú reguláciu pre pranie špinavých peňazí zapracúvajúce kryptomeny alebo banky aplikujú existujúce regulácie v tejto oblasti na používanie kryptomien. Podľa štúdie Medzinárodného menového fondu (MMF) nie sú virtuálne meny v súčasnosti pre menovú politiku centrálnych bánk významné. "Situácia sa ale môže zmeniť, ak dôjde k širšiemu využívaniu týchto mien, keďže vzhľadom na ich limitovanú ponuku môžu vyvolať štrukturálnu defláciu. Prípadný nárast využívania kryptomien v porovnaní so štandardnými, centrálnou bankou emitovanými peniazmi, môže viesť k oslabeniu schopnosti centrálnej banky riadiť ekonomické cykly prostredníctvom menovej politiky," uvádza sa v Biatecu.
Vlastné kryptomeny. MMF uviedol, že by centrálne banky mohli reagovať na aktuálnu situáciu tak, že by vytvorili vlastné kryptomeny. Tie by boli garantované príslušnými centrálnymi bankami, spĺňali by však najdôležitejšiu výhodu kryptomien, a to priamu platbu medzi účastníkmi," píše sa v časopise. V štúdii sa ako príklad uvádza tzv. fedcoin, teda možná nová kryptomena americkej centrálnej banky Fed. Guvernér nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann však upozornil aj na možné riziká, ktoré by mohli takéto nové kryptomeny centrálnym bankám priniesť. "Takáto kryptomena bude pre finančného spotrebiteľa bezpečná, keďže ju môže mať uloženú priamo v centrálnej banke. V prípade ďalšej finančnej krízy v budúcnosti to ale môže mať za následok ešte väčšie finančné otrasy, keďže spotrebiteľ bude preferovať presun všetkých svojich prostriedkov z obchodnej banky do centrálnej banky, ktorá sa nemôže stať insolventnou," uvádza sa v Biatecu.Aktivity bánk. Významný postup v štúdii vlastnej kryptomeny urobila švédska Sveriges Riksbank s projektom eKrona, ktorý má byť pripravený do konca roka 2019. V Švédsku totiž významne klesá dopyt po obežive. Podobne sa kryptomenou zaoberá aj kanadská centrálna banka. "V prípade, ak by centrálne banky v budúcnosti pristúpili k tvorbe vlastného elektronického obeživa, znížila by sa značná časť nákladov na vydávanie a správu hotovosti, ktoré tvoria v rozvinutých krajinách jedno až dve percentá hrubého domáceho produktu a v rozvojových krajinách dokonca niekoľkonásobne vyšší podiel," uvádza sa v Biatecu. Centrálne banky by sa ale museli vyrovnať s anonymitou, ktoré kryptomeny poskytujú, a to práve v čase, keď sa upúšťa od emisií bankoviek vo vyšších hodnotách v záujme zníženia príležitostí na ich nelegálne používanie.
Schengen prispel k zdvojnásobeniu zahraničného obchodu Slovenska
19. 12. 2017
Prípadný rozpad Schengenu by mal na slovenskú ekonomiku viaceré následky. Uľahčenie cestovania za prácou alebo oddychom, ako aj zdvojnásobenie zahraničného obchodu. Takéto výhody má Slovensko vďaka existencii Schengenu.Jeho prípadný rozpad by tak mal pre slovenskú ekonomiku viaceré následky. Zhoršiť by sa mohla exportná konkurencieschopnosť krajiny, ohrozené by mohli byť aj pracovné miesta. Zhodujú sa na tom analytici.
Podľa analýzy UniCredit Bank CzechRepublic and Slovakia existencia Schengenu prispela k zdvojnásobeniu zahraničného obchodu Slovenska za posledných 10 rokov a vývoz sa po očistení o dovozy podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou.Členstvo v Schengene má pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku kľúčový význam aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej. "Okrem toho, že uľahčuje cestovanie za prácou v zahraničí či rekreáciou, znižuje náklady a čas, čím výrazne prispieva k fungovaniu jednotného trhu EÚ," konštatuje Muchová.Vyčíslila, že približne 76 % z celkového vývozu Slovenska smeruje do krajín schengenského priestoru a dovoz zo Schengenu na Slovensko predstavuje 52 % celkového dovozu do krajiny. Prijatie Schengenskej zmluvy ovplyvnilo slovenskú ekonomiku aj v ďalších smeroch. Ako uviedli analytici UniCredit Bank CzechRepublic and Slovakia, okrem umožnenia voľného pohybu osôb sa spustil aj pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Zmluva tak mala podľa nich vplyv na vznik závodov, rozvoj turistiky a maloobchodnej siete, ale aj na zamestnanosť.V prípade rozpadu Schengenu by pre slovenskú ekonomiku bol najvážnejším problémom spomalenie pohybu tovarov. "Celkové straty by záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepravovaného tovaru," uviedli analytici banky.Prípadné zrušenie Schengenu by malo podľa analytikov nepriaznivý vplyv aj na konkurencieschopnosť krajiny a mohol by sa spomaliť aj ekonomický rast. "Čo sa týka jednotlivých krajín, negatívne by to pocítil najmä slovenský vývoz do Nemecka, ktorý tvorí takmer 21 % celkového vývozu zo Slovenska. Podobne by to bolo aj v prípade Česka, kam SR vyváža 11,4 % z celkového vývozu," spresnila Muchová.Hranice by zhoršili dopravu do práce. Ohrozené by mohli byť aj pracovné miesta. "Ľudia, ktorí momentálne dochádzajú za prácou do zahraničia, hlavne do Česka a Rakúska, by pri prípadnom zrušení Schengenu mohli zvážiť svoje rozhodnutie pre zhoršenú dopravu do práce. Ak by sa rozhodli vrátiť na Slovensko, mohlo by isté obdobie trvať, kým by si našli novú prácu, čo by sa mohlo prejaviť na regionálnej nezamestnanosti," dodala Muchová.
ECB sa pri inflácii opäť netrafila
18. 12. 2017
ECB v decembrových makroekonomických projekciách opäť upravovala svoju prognózu pre vývoj jadrovej inflácia. Keďže celková inflácia je ovplyvňovaná aj cenami energií a potravín, ktoré lietajú hore-dole, tak práve jadrová inflácia je tou veličinou, ktorá bude kľúčovou pre budúci vývoj úrokových sadzieb (teda aj toho, aké drahé budú hypotéky).
Ako je v posledných rokoch zvykom, ECB svoje prognózy znížila. Ceny jadrových produktov a služieb by mali v budúcom roku rásť o 1,1% namiesto 1,3%, o ktorých hovorila ešte v septembri. V roku 2019 by však zázračne mala jadrová inflácia poskočiť na úroveň 1,5% a v roku 2020 na 1,8%. V kontexte historickej úspešnosti prognózovania inflácie ECB to však vyzerá skôr ako zbožné prianie. Pre rok 2017 predpovedala ECB ešte v prvom polroku 2015 jadrovú infláciu na úrovni 1,7%, napokon by mala byť o 0,7 percentuálneho bodu nižšia. Takisto ECB „vychádzali“ prognózy aj pre roky 2014-2016, kedy napokon skončili pod jedným percentom.
Centrálne banky chcú využiť Bitcoin
18. 12. 2017
O kryptomeny sa nezaujíma už len verejnosť a ekonómovia, čoraz väčšiu pozornosť získavajú aj u centrálnych bankárov. Dôvodom je prudký vzostup Bitcoinu, ktorého hodnota v tomto roku stúpla o viac ako 1800 percent.
Viaceré medzinárodné finančné inštitúcie sa tak začínajú zaoberať vytvorením alternatív, ktoré by mohli uspokojiť investičný dopyt. Uvádza sa to v najnovšom čísle odborného bankového časopisu Biatec, ktorý vydáva Národná banka Slovenska (NBS). Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. Hoci väčšina ich nevyhlásila za ilegálne, vydala varovanie pred ich používaním. "Kým niektoré banky vydali úplný zákaz používania kryptomien ako Čína a Bolívia, väčšina vydala varovanie pre finančných spotrebiteľov vrátane NBS, ktorá tak urobila v roku 2013," píše časopis. Napríklad japonská centrálna banka pripravuje novú reguláciu pre pranie špinavých peňazí zapracúvajúce kryptomeny alebo banky aplikujú existujúce regulácie v tejto oblasti na používanie kryptomien.