Zo starých eurofondov zostáva vyčerpať viac ako tri miliardy eur
13. 10. 2023
Z nevyčerpaných eurofondov pôjde 1,10 miliardy eur na riešenie energokrízy, 94,84 milióna eur na podporu ukrajinských utečencov a 1,84 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov.
Slovensko využilo z eurofondov v programovom období 2014 až 2020 k 30. septembru tohto roka 11,47 miliardy eur, z celkovej sumy 14,50 miliardy eur. Čerpanie dosiahlo úroveň 79,08 %. Do marca budúceho roka zostáva vyčerpať ešte 3,03 miliardy eur.
Vyplýva to z informatívneho materiálu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorý v stredu schválila vláda.
Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov.
„Efektívne dočerpanie eurofondov do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli. Všetky úhrady výdavkov v rámci projektov v súlade s európskou legislatívou sú prijímatelia povinní vykonať do 31. decembra tohto roka," uviedol rezort investícií v materiáli.
Vo výzvach a vyzvaniach na riešenie problematiky migračnej krízy súvisiacej s konfliktom na Ukrajine (FAST CARE) bolo z celkovej sumy 339,56 milióna eur zazmluvnených 93,46 % a vyplatených 72,07 %. Od 15. mája tohto roku sa alokácia vo výzvach a vyzvaniach zvýšila o 16,45 milióna eur a čerpanie o 244,72 milióna eur.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nóri sa môžu tešiť na štedré dôchodky
12. 9. 2017
Hodnota nórskeho štátneho investičného fondu dnes prvýkrát dosiahla jedného bilióna dolárov (834 miliárd eur). K rastu hodnoty aktív tohto fondu, ktorý je najväčší svojho druhu na svete, prispel rast globálnych akciových trhov a posilňovanie kurzu eura, informovala agentúra Reuters.
Fond založený v roku 1998 spravuje centrálna banka s cieľom zbierať obyvateľom Nórska peniaze na dôchodok. Fond investuje výnosy z rozsiahlej ťažby ropy a plynu v Nórsku. Vlastní podiely v zhruba 9-tisíc firmách po celom svete a 1,3 percenta všetkých akcií obchodovaných na burzách. Hodnota fondu v súčasnosti tvorí približne 2,5 násobok ročného HDP Nórska. Podľa pôvodných odhadov sa mala vyšplhať na 1,3 násobok až po roku 2020. Investičná stratégia fondu kladie dôraz na etické, sociálne a environmentálne ohľady. Fond napríklad neinvestuje do firiem, ktoré boli obvinené z porušovania ľudských práv, zo zamestnávania detí či z vážneho znečistenia životného prostredia. Vyhýba sa aj zbrojárskemu a tabakovému priemyslu. V marci fond vyradil z portfólia akcie českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ a ďalších deviatich svetových firiem, ktoré ťažia alebo využívajú uhlie.
zdroj: hnonline.sk
Čínske banky predbehli európskych rivalov
6. 9. 2017
Je to len pár rokov, čo medzi najväčšie svetové banky patrili európske finančné inštitúcie. Ešte na konci roku 2011 na špičke trónila Deutsche Bank a v prvej desiatke ju nasledovalo ďalších päť bánk s britským alebo francúzskym rodokmeňom. Teraz je situácia úplne iná. Štvorica najväčších bánk podľa aktív pochádza z Číny.
V prvej desiatke zostali iba dva európske finančné domy – britská HSBC a francúzska BNP Paribas. Navyše ich saldo za posledných päť rokov mierne kleslo. Naopak, objem aktív Industrial & Commercial Bank of China, to znamená banky, ktorá vedie najviac vkladov aj úverov na svete, stúpol počas rovnakého obdobia takmer o polovicu na viac ako 3,6 bilióna dolárov. Inflácia čínskych bánk súvisí s pokračujúcim rýchlym rastom ekonomiky. Podstatná časť rastu je tiež spôsobená pôžičkami, ktoré banky pumpujú do domáceho obchodu. „Číňania sa viac sťahujú do miest, kupujú byty a zakladajú firmy. Spolu s tým rastú aj bankové aktíva, úvery pre ľudí a firmy. Čínske banky teraz požičiavajú všetkým, ktorí majú ruky a nohy, ale neskôr môžu mať veľa nesplatených úverov,“ upozorňuje ekonóm fondu Quant Aleš Michl.
zdroj: hnonline.sk
Dôvera investorov v eurozónu sa nečakane zvýšila
4. 9. 2017
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v septembri nečakane zvýšila, pretože obavy z dopadu emisného škandálu automobiliek začínajú blednúť. Vyplýva to z dnešnej správy výskumnej spoločnosti Sentix, ktorej index nálady investorov stúpol na 28,2 bodu z 27,7 bodu v auguste. Analytici oslovení agentúrou Reuters pritom očakávali 27,4 bodu.
"Údaje z nemeckej aj americkej ekonomiky z minulého mesiaca priniesli sklamanie, v oboch regiónoch sa však trend pomaly obracia," uviedla správa. Index sledujúci očakávania budúceho hospodárskeho vývoja sa zvýšil z 16 na 17,3 percenta. Skeptickejší boli investori v pohľade na súčasné podmienky, tento index klesol zo 40 na 39,8 bodu. Index sledujúci nemeckú ekonomiku v septembri vzrástol na 34 bodov z augustových 33,2 bodu. "Za nemeckým rozvojom stoja nízke úrokové sadzby, vyššie štátne výdavky na pomoc utečencom a vysoké štátne dotácie," podotýka Sentix. Jeho závery súznia so správou mníchovského inštitútu Ifo, podľa ktorej je podnikateľská nálada v Nemecku stabilná a už tri mesiace vykazuje rekordné hodnoty. Je zrejmé, že rast stimulovaný spotrebiteľským dopytom bude pokračovať, napísala agentúra Reuters.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť v eurozóne stagnovala na osemročnom minime
4. 9. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli stagnovala a zostala na najnižšej úrovni za vyše 8 rokov. Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli 2017 dosiahla na sezónne upravenej báze 9,1 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. To bolo najmenej od februára 2009 a v súlade s očakávaniami ekonómov. V júli 2016 sa miera nezamestnanosti v eurozóne nachádzala na úrovni 10 percent.
Miera nezamestnanosti v celej Európskej únii (EÚ) v júli stagnovala na úrovni 7,7 percenta, na ktorej sa nachádzala aj v júni. V rovnakom mesiaci pred rokom dosiahla 8,5 percenta. Miera nezamestnanosti v EÚ tak zostala na najnižšej úrovni od decembra 2008. Eurostat odhaduje, že v júli bolo v EÚ nezamestnaných 18,916 milióna mužov a žien, z toho 14,860 milióna v eurozóne. V porovnaní s júnom sa ich počet v celej Únii zvýšil o 93-tisíc a v eurozóne o 73-tisíc. V medziročnom porovnaní padol v EÚ o 1,928 milióna a v eurozóne o 1,309 milióna. Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo v júli najnižšiu mieru nezamestnanosti Česko (2,9 percenta), za ktorým nasledovali Nemecko (3,7 percenta) a Malta (4,1 percenta). Naopak, najvyššiu mieru nezamestnanosti malo Grécko (v máji 21,7 percenta) nasledované Španielskom (17,1 percenta), Taliansko (11,3 percenta) a Cyprom (10,8 percenta). Podľa Eurostatu na Slovensku dosiahla miera nezamestnanosti v júli 7,3 percenta.
zdroj: hnonline.sk