Zo starých eurofondov zostáva vyčerpať viac ako tri miliardy eur
13. 10. 2023
Z nevyčerpaných eurofondov pôjde 1,10 miliardy eur na riešenie energokrízy, 94,84 milióna eur na podporu ukrajinských utečencov a 1,84 miliardy eur na realizáciu zazmluvnených projektov.
Slovensko využilo z eurofondov v programovom období 2014 až 2020 k 30. septembru tohto roka 11,47 miliardy eur, z celkovej sumy 14,50 miliardy eur. Čerpanie dosiahlo úroveň 79,08 %. Do marca budúceho roka zostáva vyčerpať ešte 3,03 miliardy eur.
Vyplýva to z informatívneho materiálu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorý v stredu schválila vláda.
Jedným z kľúčových opatrení na vyčerpanie eurofondov je okrem alokácií jednotlivých programov ukončenie implementácie projektov zo strany prijímateľov.
„Efektívne dočerpanie eurofondov do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli. Všetky úhrady výdavkov v rámci projektov v súlade s európskou legislatívou sú prijímatelia povinní vykonať do 31. decembra tohto roka," uviedol rezort investícií v materiáli.
Vo výzvach a vyzvaniach na riešenie problematiky migračnej krízy súvisiacej s konfliktom na Ukrajine (FAST CARE) bolo z celkovej sumy 339,56 milióna eur zazmluvnených 93,46 % a vyplatených 72,07 %. Od 15. mája tohto roku sa alokácia vo výzvach a vyzvaniach zvýšila o 16,45 milióna eur a čerpanie o 244,72 milióna eur.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Česko uľahčilo podnikanie, ale za Slovenskom zaostáva
4. 11. 2010
Česká republika za posledný rok uľahčila podnikanie a v rebríčku Doing Business 2011, ktorý zostavuje Svetová banka v spolupráci s Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC), sa posunula na 63. miesto.
Oproti predchádzajúcemu roku je to postup o 19 miest, čo je najväčší skok zo všetkých 183 krajín, ktoré na zozname figurujú. Napriek zlepšeniu však Česká republika zostáva ďaleko za Slovenskom a vedie si skoro najhoršie z celej Európskej únie. Ekonomiky, ktoré sú najviac zasiahnuté finančnou krízou, predovšetkým vo východnej Európe, sa v poslednom roku zamerali na reformu regulačného rámca, aby malým a stredným podnikom uľahčili tvorbu pracovných príležitostí.
Splácanie štátneho dlhu sa predraží
3. 11. 2010
Obavy, že dohoda sammitu EÚ by mohla na trhoch spustiť paniku kvôli prípadnému bankrotu zadlžených štátov, sa začínajú napĺňať.
Kompromis, ktorý počíta s náhradou za záchranný fond eurozóny, ktorého platnosť vyprší v roku 2013, na trhoch prudko zdvihol výnosy u štátnych dlhopisov. Pre veľa krajín sa tak financovanie štátneho dlhu výrazne predražilo. Investori sa boja, že záchranný fond eurozóny nahradí mechanizmus riadeného bankrotu, ktorý navrhuje Nemecko. Prípadných bankrotov by sa mali zúčastniť aj investori, ktorí by museli odpísať časť investícií do dlhopisov problémovej krajiny.
Ďalšia časť pôžičky Rumunsku
2. 11. 2010
Misia Medzinárodného menového fondu (MMF), v pondelok odsúhlasila pre Rumunsko uvoľnenie ďalšej pôžičky vo výške 900 miliónov eur, z balíka medzinárodnej finančnej pomoci krajine, v celkovej sume 20 miliárd eur.
Ďalších 1,15 miliardy eur by mala Bukurešti v najbližšej dobe uvoľniť aj Európska komisia. Rumunsko podľa misie MMF plní podmienky úverovej pomoci, ktoré spočívajú predovšetkým v ozdravovaní verejných financií. Vláda výrazne znížila mzdy vo verejnom sektore a plánuje zvýšenie dane z pridanej hodnoty, aby v tomto roku znížila deficit verejných financií podľa dohody s MMF a EÚ na 6,8 % hrubého domáceho produktu z vlaňajších 7,2 %.
Ekonomická nálada v EÚ sa zlepšila
29. 10. 2010
Ekonomická nálada v eurozóne sa v októbri prekvapivo zlepšila. Európska komisia dnes oznámila, že index nálady pre eurozónu vzrástol o 104,1 bodu zo septembrových 103,2 bodu.
Analytici pritom počítali s jeho stagnáciou. Zlepšila sa aj ekonomická nálada v celej Európskej únie, kde sa index zvýšil o pol boda a dosiahol tiež 104,1 bodu. Európska komisia minulý mesiac prudko zvýšila odhad rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie pre celý tento rok. Hospodárstvo krajín platiacich eurom by malo vzrásť o 1,7 %, pôvodne komisia odhadovala 0,9 %.