Murphy radí
Zákony života
Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.
To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.
Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.
(Murphyho zákonník)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)
Prečo máme radi informáciu?
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ako si komplikovať život - II. večer
To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.
Ak funguje prototyp zariadenia bezchybne, sériovo vyrábané zariadenia budú poruchové.
Ľubovoľná chyba, urobená pri ľubovoľnej operácii pôsobí vždy v smere najväčších škôd.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
(Murphyho zákonník)