Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Zákon o brexite prekonal v britskom parlamente prvú prekážku
14. 9. 2017
Dolná komora britského parlamentu schválila v noci nadnes v druhom čítaní zákon o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (European Union Withdrawal Bill). Právnu normu podporilo 326 poslancov vrátane siedmich opozičných labouristov, 290 hlasovalo proti, informovala televízia Sky News.
Britská premiérka Theresa Mayová označila hlasovanie parlamentu za historické. Zákon podľa nej vnesie do situácie pred brexitom istotu a jasnosť. Treba vykonať ešte veľa práce, ale utorňajšie rozhodnutie znamená, že sa vytvoril solídny základ pre nadchádzajúce rokovania o brexite, uviedla Mayová. Na základe zákona chce Mayovej vláda transformovať viac ako 12.000 legislatívnych noriem EÚ na vnútroštátne právne predpisy, aby v deň odchodu z Únie - Spojené kráľovstvo z nej chce vystúpiť do konca marca 2019 -nenastal chaos. Hlasovaniu predchádzala viac ako 13-hodinová, často búrlivá diskusia. Najviac kontroverzií vyvolávajú klauzuly, ktoré umožňujú ďalekosiahle zmeny zákonov bez účasti parlamentu. Vláda tvrdí, že potrebuje voľné ruky, aby mohla v krátkom čase prispôsobiť veľké množstvo právnych predpisov EÚ novým podmienkam. Jej oponenti hovoria o zásahu do rozdelenia moci.
zdroj: hnonline.sk
Nóri sa môžu tešiť na štedré dôchodky
12. 9. 2017
Hodnota nórskeho štátneho investičného fondu dnes prvýkrát dosiahla jedného bilióna dolárov (834 miliárd eur). K rastu hodnoty aktív tohto fondu, ktorý je najväčší svojho druhu na svete, prispel rast globálnych akciových trhov a posilňovanie kurzu eura, informovala agentúra Reuters.
Fond založený v roku 1998 spravuje centrálna banka s cieľom zbierať obyvateľom Nórska peniaze na dôchodok. Fond investuje výnosy z rozsiahlej ťažby ropy a plynu v Nórsku. Vlastní podiely v zhruba 9-tisíc firmách po celom svete a 1,3 percenta všetkých akcií obchodovaných na burzách. Hodnota fondu v súčasnosti tvorí približne 2,5 násobok ročného HDP Nórska. Podľa pôvodných odhadov sa mala vyšplhať na 1,3 násobok až po roku 2020. Investičná stratégia fondu kladie dôraz na etické, sociálne a environmentálne ohľady. Fond napríklad neinvestuje do firiem, ktoré boli obvinené z porušovania ľudských práv, zo zamestnávania detí či z vážneho znečistenia životného prostredia. Vyhýba sa aj zbrojárskemu a tabakovému priemyslu. V marci fond vyradil z portfólia akcie českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ a ďalších deviatich svetových firiem, ktoré ťažia alebo využívajú uhlie.
zdroj: hnonline.sk
Čínske banky predbehli európskych rivalov
6. 9. 2017
Je to len pár rokov, čo medzi najväčšie svetové banky patrili európske finančné inštitúcie. Ešte na konci roku 2011 na špičke trónila Deutsche Bank a v prvej desiatke ju nasledovalo ďalších päť bánk s britským alebo francúzskym rodokmeňom. Teraz je situácia úplne iná. Štvorica najväčších bánk podľa aktív pochádza z Číny.
V prvej desiatke zostali iba dva európske finančné domy – britská HSBC a francúzska BNP Paribas. Navyše ich saldo za posledných päť rokov mierne kleslo. Naopak, objem aktív Industrial & Commercial Bank of China, to znamená banky, ktorá vedie najviac vkladov aj úverov na svete, stúpol počas rovnakého obdobia takmer o polovicu na viac ako 3,6 bilióna dolárov. Inflácia čínskych bánk súvisí s pokračujúcim rýchlym rastom ekonomiky. Podstatná časť rastu je tiež spôsobená pôžičkami, ktoré banky pumpujú do domáceho obchodu. „Číňania sa viac sťahujú do miest, kupujú byty a zakladajú firmy. Spolu s tým rastú aj bankové aktíva, úvery pre ľudí a firmy. Čínske banky teraz požičiavajú všetkým, ktorí majú ruky a nohy, ale neskôr môžu mať veľa nesplatených úverov,“ upozorňuje ekonóm fondu Quant Aleš Michl.
zdroj: hnonline.sk
Dôvera investorov v eurozónu sa nečakane zvýšila
4. 9. 2017
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v septembri nečakane zvýšila, pretože obavy z dopadu emisného škandálu automobiliek začínajú blednúť. Vyplýva to z dnešnej správy výskumnej spoločnosti Sentix, ktorej index nálady investorov stúpol na 28,2 bodu z 27,7 bodu v auguste. Analytici oslovení agentúrou Reuters pritom očakávali 27,4 bodu.
"Údaje z nemeckej aj americkej ekonomiky z minulého mesiaca priniesli sklamanie, v oboch regiónoch sa však trend pomaly obracia," uviedla správa. Index sledujúci očakávania budúceho hospodárskeho vývoja sa zvýšil z 16 na 17,3 percenta. Skeptickejší boli investori v pohľade na súčasné podmienky, tento index klesol zo 40 na 39,8 bodu. Index sledujúci nemeckú ekonomiku v septembri vzrástol na 34 bodov z augustových 33,2 bodu. "Za nemeckým rozvojom stoja nízke úrokové sadzby, vyššie štátne výdavky na pomoc utečencom a vysoké štátne dotácie," podotýka Sentix. Jeho závery súznia so správou mníchovského inštitútu Ifo, podľa ktorej je podnikateľská nálada v Nemecku stabilná a už tri mesiace vykazuje rekordné hodnoty. Je zrejmé, že rast stimulovaný spotrebiteľským dopytom bude pokračovať, napísala agentúra Reuters.
zdroj: hnonline.sk