Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Väčšina členských krajín Európskej únie podporila vznik obrannej a bezpečnostnej spolupráce
11. 12. 2017
Dvadsaťpäť členských štátov Európskej únie prijalo oficiálne rozhodnutie o vytvorení novej obrannej a bezpečnostnej spolupráce (PESCO), ktorá položí základy pre navrhovanú európsku obrannú úniu. Informovala o tom agentúra DPA.
Rozhodnutie o vytvorení Stálej štruktúrovanej spolupráce Európskej únie (PESCO) prijali v Bruseli ministri zahraničných vecí EÚ. Tento krok umožní EÚ užšiu bezpečnostnú spoluprácu a budovanie vojenských kapacít. Únia bude tak menej závislá od USA, čo sa týka jej bezpečnostných potrieb. Účasť v PESCO je pre 28 členských krajín EÚ dobrovoľná. Dánsko, Malta a Spojené kráľovstvo sa rozhodli pre neúčasť. Spoluprácu odštartuje 17 konkrétnych projektov, medzi ktoré patrí zriadenie lekárskej jednotky, logistického centra, centra pre výcvikové misie a vývoj spoločných noriem pre vojenskú rádiovú komunikáciu, dodala DPA.
Európska investičná banka sa rozrastá. Vzniká nová divízia
8. 12. 2017
Európska investičná banka vytvára novú pobočku. Tá sa má zaoberať hlavne finančnými prostriedkami, ktoré nechce stratiť po brexite, a krajinami, ktoré podporujú migračnú krízu v Európe.
Podľa agentúry Reuters takmer dve tretiny členských štátov, ktoré vystúpili tento týždeň na stretnutí Ecofin, reagovali pozitívne. Naše ministerstvo financií odkazuje, že ide o veľmi komplexnú otázku, ktorou sa budú všetci relevantní aktéri intenzívne zaoberať v priebehu najbližších mesiacov. Banka chce dosiahnuť, že po brexite nepríde o miliardy, keďže krajine poskytla len za minulý rok 6,9 miliardy eur. Teraz ich chce späť. Podľa analytika Capital Markets Samuela Izraela v období, keď sa rozhodovalo o tom, kde sa prostriedky banky použijú, mala Veľká Británia rovnaké záujmy ako zvyšok Únie, a preto nemožno z investícií vycúvať. Podľa analytika by tak pri okamžitom vyplatení Európska investičná banka zažila príliš veľkú turbulenciu a mohlo by to znamenať značné problémy v bankovej bilancii investičnej banky.
V Poľsku sa chystá veľká výmena na čele krajiny
6. 12. 2017
Šéf poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński sa chystá presadiť výmenu na premiérskom poste. Doterajšiu predsedníčku konzervatívneho kabinetu Beatu Szydlovú má podľa jeho predstáv nahradiť vicepremiér Mateusz Morawiecki. Informujú o tom poľské médiá. Sama Szydlová naznačila možné zmeny v nočnom tweete, ktorý mnoho Poliakov vníma ako prípravu na odchod z funkcie.
Podľa rozhlasovej stanice RMF FM sa v pondelok večer uskutočnilo stretnutie vedenia PiS, na ktorom sa o Kaczyńského návrhu rokovalo. Výmena by sa podľa informácií stanice mala uskutočniť možno už budúci týždeň, najneskôr však do Vianoc. Najvplyvnejší poľský politik Kazcyński, ktorý je považovaný za neformálneho vodcu vlády, plánuje do premiérskej funkcie presadiť Morawieckého, ktorý je v súčasnosti ministrom financií a rozvoja. Informáciu dnes potvrdil aj vláde blízky denník Rzeczpospolita.
Farmafirmy sa obávajú brexitu, ktorý im môže výrazne zvýšiť náklady
4. 12. 2017
Globálni výrobcovia liekov, ako sú koncerny Johnson & Johnson a AstraZeneca, sú ďalšími nadnárodnými spoločnosťami, ktoré varujú pred negatívnymi dôsledkami brexitu na ich podnikanie.
Farmaceuti upozornili, že potenciálne obchodné a regulačné prekážky po vystúpení Británie z Európskej únie (EÚ) povedú k zvýšeniu ich nákladov. A môžu poškodiť aj povesť Británie ako významného výskumného centra. Johnson & Johnson napríklad odhaduje, že po brexite by mohol byť nútený vykonať ročne ďalších 50-tisíc testov. A jeho náklady sa tak zvýšia zhruba o 1 milión libier (1,13 milióna eur), ak sa Londýn a Brusel nedohodnú na vzájomnom uznaní svojich testov. Farmaceutické spoločnosti v písomnej správe pre britský vládny výbor žiadajú o pokračovanie doterajšieho bezproblémového prístupu na trh EÚ. A vyzývajú na zavedenie opatrení, ktoré im zabezpečia, že po brexite nebudú čeliť clám, zdržiavaniu dodávok v prístavoch a rozdielnym pravidlám. Britskí výrobcovia liekov sa tiež obávajú možného odchodu kvalifikovaných pracovníkov po brexite, čo by podľa nich mohlo poškodiť reputáciu krajiny ako atraktívneho miesta pre výskum. Aj nemecký koncern Merck KGaA varoval, že colné tarify po brexite môžu pre neho predstavovať "významné" náklady.