Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Výpadky v rozpočte po brexite môže pokryť investičná banka
21. 3. 2018
Európska investičná banka (EIB) by mohla zvýšiť svoj podiel na rozpočet Európskej únie z troch na päť percent a pomôcť tak zaplniť rozdiel, ktorý prinesie odchod Británie z únie. V rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung to uviedol viceprezident banky Alexander Stubb.
Stubb povedal, že dvojpercentný nárast znamená zvýšenie ročných príspevkov o tri miliardy eur na zhruba 7,8 miliardy eur. EIB nemôže výpadok britských prostriedkov po roku 2020 kompenzovať sama, môže ale tlak na financie zmierniť tým, že zvýši vlastný príspevok. EIB, ktorá bola založená v roku 1958, používa kapitál poskytnutý krajinami EÚ k poskytovaniu výhodne úročených úverov prevažne na veľké infraštruktúrne projekty. Akcionármi je všetkých 28 členov únie, k najväčším patrí spolu s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom práve Británia. Očakáva sa, že Británia po brexite svoj 16 percentný podiel vráti, čo pre banku znamená výpadok až deväť miliárd eur.
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu
19. 3. 2018
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu, keďže možno nebude mať dosť času na to, aby uzavrela dohodu s Európskou úniou (EÚ) ešte predtým, ako z bloku vystúpi. Vyhlásil to v nedeľu kľúčový výbor britského parlamentu.
Výbor Dolnej snemovne pre vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ uviedol, že ak by sa dôležité aspekty budúcich vzťahov s EÚ nepodarilo dohodnúť do októbra, Británia by sa mala usilovať o "obmedzené predĺženie" svojho členstva v Únii. Británia a EÚ chcú dohodu o budúcich vzťahoch vyriešiť do jesene, aby ju národné parlamenty 28 členov mohli schváliť skôr, ako Spojené kráľovstvo oficiálne opustí blok 29. marca 2019. V správe, ktorú výbor uverejnil v nedeľu, sa uvádza, že aj navrhované prechodné obdobie, ktoré má trvať dva roky, by sa malo v prípade potreby predĺžiť. Obe strany sa v zásade dohodli, že v rámci prechodu zostane Británia na jednotnom trhu a bude dodržiavať pravidlá bloku do konca roka 2020. Sedem poslancov, stúpencov brexitu v 21-člennom výbore, odmietlo túto správu podporiť a pripravilo alternatívnu verziu, v ktorej zaujali nekompromisnejší tón voči EÚ. Väčšina členov však správu podporila. Uviedli, že ich znepokojuje "malý pokrok" pri riešení kľúčových otázok, ako je režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou po brexite.
Únia zdaní Google a Apple. Získa miliardy
16. 3. 2018
Veľké digitálne spoločnosti budú platiť vyššie dane. Firmy ako Google, Apple alebo Facebook roky profitujú na starých daňových zákonoch na najstaršom kontinente. Tie chce v nadväznosti na návrhy vlád vo Francúzsku, v Nemecku a Británii reformovať Európska komisia. Podľa odhadov by novela mohla Únii priniesť ročný zisk 4,8 miliardy eur. Problém s novými pravidlami by však mohli mať americké spoločnosti. Obchodné vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi americkými by sa tak mohli naštrbiť ešte viac.
V digitálnej ekonomike sú kľúčovým faktorom zisku práve používatelia internetových služieb, ktorí svojou činnosťou vytvárajú obsah. S ním je spojený profit jednotlivých spoločností. Podľa súčasných pravidiel musia firmy platiť dane v štáte, kde sa fyzicky nachádzajú, množstvo používateľov produkujúcich zisk však v tomto prípade pochádza z úplne inej krajiny.
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.