Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Sulík rokoval o eurofondoch
21. 5. 2021
Ministerstvo hospodárstva chce do konca tohto rozpočtového obdobia vyčerpať všetky eurofondy.
Po štvrtkovom rokovaní s predsedami vyšších územných celkov v Ružomberku o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Na stretnutí sa hovorilo o získavaní regionálnych investícií, ale aj o spolupráci pri čerpaní eurofondov v novom programovom období.
Šéf rezortu hospodárstva zdôraznil, že čerpanie eurofondov nie je vždy jednoduché. Pomôcť podľa neho dokáže okrem jasne nastavených pravidiel najmä informovanosť.
"Je si čo povedať. Ide o to, aby sme lepšie čerpali eurofondy, ale aj aby župani mali informácie o priemyselných parkoch, ktorým sa ministerstvo dosť intenzívne venuje. Takisto k investičnej pomoci, ktorú chceme smerovať najmä na východ a do najmenej rozvinutých okresov. Tiež je aktuálnou témou plán obnovy," povedal Sulík.
V ďalšom rozpočtovom období, keď začne platiť tzv. partnerská dohoda, má MH ambíciu vyčerpať pridelené eurofondy ako prvé. "Čím skôr fondy vyčerpáme, tým skôr môžu z nich urobené investície začať vyvíjať pozitívne účinky. O to viac to pomôže ľuďom," dodal minister hospodárstva.
Šéf združenia samosprávnych krajov SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič povedal, že takéto stretnutie vítajú. Podotkol, že dostali nemalú úlohu – vypracovať integrované územné stratégie, ktoré sú kľúčom na čerpanie regionálnych peňazí.
V
Česká koruna posilňuje, euro je na ročnom minime
21. 5. 2021
Česká koruna posilňuje, pričom kurz eura sa voči nej dostal na ročné a dolár dokonca na dvojročné minimum.
Podľa českých ekonómov sa dá očakávať, že bude posilňovať ešte viac, a to najmä v dôsledku zlepšujúcej sa epidemiologickej situácie, ako aj plánovaného zvýšenia úrokových sadzieb Českou národnou bankou.
Kurz eura sa v stredu pohyboval okolo 25,47 koruny za euro, čo je najnižšia hodnota za posledný rok. V prípade amerického dolára kurz dosahoval 20,86 koruny za dolár, čo bola najnižšia hodnota za posledné dva roky.
Dôvodom posilňovania koruny je niekoľko. "Počas pandémie sme boli svedkami toho, že kurz koruny sa prepadal. Na trhoch panovala neistota a investori sa sťahovali do silnejších mien. S vakcináciou sa však teraz táto neistota začína strácať a investori sa opäť vracajú aj na menšie trhy, ako je ten český," citoval hlavného ekonóma BH Securities Štěpána Křečka server iDnes.cz.
V
Európska únia padla opäť do recesie
19. 5. 2021
Ekonomika Európskej únie v prvom štvrťroku podľa sezónne prepočítaných údajov klesla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,4 percenta po poklese o 0,5 percenta vo štvrtom štvrťroku minulého roka.
Vo svojej spresnenej správe to dnes oznámil štatistický úrad Eurostat. Potvrdil tak, že únia sa vrátila k hospodárskej recesii, za ktorou stoja hlavne obmedzenia v súvislosti s pandémiou. Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku klesla o 1,8 percenta.
V eurozóne sa hrubý domáci produkt (HDP) znížil o 0,6 percenta, zatiaľ čo vo štvrtom štvrťroku pokles predstavoval 0,7 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dva štvrťroky hospodárskeho poklesu za sebou.
Hospodárska recesia prichádza po veľmi silnom oživení z tretieho štvrťroku, keď ekonomika EÚ vykázala vzostup o 11,7 percenta, zatiaľ čo eurozóna vzrástla o 12,5 percenta.
Za týmto rastom bolo relatívne zlepšenie vývoja pandémie po druhom štvrťroku, kedy hospodárstvo naopak zaznamenalo rekordný prepad.
V medziročnom porovnaní ekonomika EÚ v prvom štvrťroku vykázala pokles o 1,7 percenta, čo je zlepšenie proti poklesu o 4,6 percenta vo štvrtom štvrťroku. Podobne medziročný prepad v eurozóne sa zmiernil na 1,8 z predchádzajúcich 4,9 percenta v závere minulého roka.
V
Nová úprava ochrany hospodárskej súťaže
17. 5. 2021
Cieľom smernice (EÚ) 2019/1 je zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom zosúladenia právomocí úradov na ochranu hospodárskej súťaže, niektorých aspektov konaní týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže, a tiež zavedením pravidiel medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov pri dožadovaní oznámenia dokumentov, pri vykonávaní inšpekcií a vymáhaní pokút.
Presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže Európskej únie zo strany Európskej komisie aj vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je základným stavebným kameňom otvoreného, konkurencieschopného a inovačného vnútorného trhu a má zásadný význam pre vytváranie pracovných miest a rast v dôležitých odvetviach hospodárstva, osobitne v odvetví energetiky, telekomunikácií, v digitálnom odvetví a v odvetví dopravy.
Cieľom súťažných pravidiel je poskytnúť každému lepšiu kvalitu výrobkov a služieb, za nižšie ceny, prostredníctvom zabezpečenia toho, aby podnikatelia medzi sebou súťažili len s využitím vlastných zásluh, bez zneužitia svojho postavenia na trhu alebo účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž. Najjednoduchším spôsobom, ako môže podnikateľ získať väčšinový trhový podiel na konkurencieschopnom trhu, je ponúknuť lepšiu cenu ako iní konkurenti. To je výhodou nielen pre spotrebiteľov; väčšia kúpyschopnosť obyvateľov podporuje produkciu, čo vo všeobecnosti povzbudzuje ekonomiku.
Fungujúca hospodárska súťaž tiež povzbudzuje podnikateľov k tomu, aby zlepšili kvalitu výrobkov a služieb, ktoré ponúkajú, aby si zákazník mohol vybrať ten produkt, ktorý mu ponúka správny pomer medzi cenou a kvalitou.
Konkurencieschopnosť v rámci Európskej únie zároveň posilňuje postavenie európskych spoločností aj vo vzťahu k svetovým konkurentom. Efektívne vymáhanie práva hospodárskej súťaže je pre dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné.
K